Brat za Brata v rámci Jazdy slobody navštívili pamätník na mieste vypálenej osady Mladoňov, aby sme vzdali úctu našim predkom, ktorí za našu slobodu obetovali to najcennejšie, svoj život.
29.Augusta 1944 Slovensko povstalo proti oveľa silnejšiemu nepriateľovi. Po 61 dňoch boli naši predkovia prinútení ustúpiť do hôr. Naši otcovia, dedovia, mamy prešli na partizánsky boj ale nevzdali sa, bojovali ďalej a čakali na svojich bratov z východu, hrdinskú Červenú armádu a 1.Československý armádny zbor. Takto sme spoločne zvíťazili a zahubili fašizmus a nacizmus. Ich hrdinské činy si musíme pripomínať a toto je naša cesta, je to cesta našich predkov.
Po vypuknutí povstania Janko Strmeň napísal svojej manželke dopis, ktorý sa v rámci pietnej spomienky pri pamätníku čítal. V dopise vysvetlil ako sa postavil proti fašizmu, pretože musíme brániť svoju vlasť. Počas bojových operácií padol a spolubojovníci našli jeho dopis. Rozhodli sa vyhľadať príbuzných a list odovzdať manželke a rodine. Po vojne už nikoho nenašli, rodina bola úplne vyvraždená. Preto tento ale aj ďalšie dopisy našich osloboditeľov si musíme čítať, aby sme chápali na akom vysokom, vlastne absolútnom hodnotovom stupni našich predkov stála sloboda a nenávisť voči fašizmu!
Odkaz o SNP, Červenej Armáde a 1.ČS Armádneho zboru a ich skutkoch a o tom, že stále sme vôbec tu, budeme odovzdávať našim deťom.
My sme tu doma, my NIKDY nezabudneme a budeme tu stále!
Jazda slobody pokračovala do česko-slovenského horského sedla Kohútka, kde bolo plánované stretnutie vlasteneckých síl z oboch krajín. Brat za brata krasojazdou pozdravili účastníkov a pokračovali sedlom na druhú stranu.
V tento podvečer udrela veľmi silná búrka, v oblasti vyvrátilo stromy na niekoľkých miestach, hasiči zasahovali ešte aj na druhý deň ráno. Bratom sa nepodarilo pokračovať podľa harmonogramu. Takisto ani očakávaní účastníci z českej strany, nedorazili do sedla Kohútka včas. Program na oboch stranách sa vyvinul inak, ale o tom v ďalšom článku.
