Deň prvý, Betliar
15.-16.júla 2023 sa uskutočnil víkendový výlet do Betliara a jaskýň Slovenského krasu. Lákadlom bola samozrejme aktuálna situácia splavnosti podzemnej rieky styx na člnkoch v jaskyni Domica. Nevynechali sme samozrejme ani pokračovanie jaskynného systému na maďarskej strane.
Časť popradskej výpravy bola s maličkými detičkami, kým sa deti hrali v parku a čakalo sa na zbytok výpravy, posedenie sa dalo spestriť rovno pred zámkom na lehátkách.
Zaujímavou zmenou bola možnosť fotiť v interiéri (bez blesku).
Táto fotka z kroniky Andrássyovcov zaujala najviac. Hlavne ten cestovateľ v čase. Všetkým je jasné, kto to je. (Je potrebné sa trochu zahľadieť a zamyslieť)
V areáli prebiehal deň s dobovými kostýmami. Panie boli celkom ochotné s nami spoločne pózovať, ako napríklad na nasledujúcom obrázku.
V parku boli predajné stánky s dobrotkami, vyhrávala cimbalová muzika a trávnik pôsobil ako z manetových obrazov.
Po čase dorazila aj Spišská Nová Ves, Brezno a ďalšia skupina z Košíc. Na detičky spod Tatier padla únava, tak tie sa zase presunuli do chatovej osady si pospinkať. Obmenená zostava navštívila v parku miestne kratochvíle dobovej smotánky (studňa hermes, slobodomurársky pavilón, veľký vodopád, jazierko s leknami, …atď).
Po príchode do osady, bola už Popradská skupina posilnená ďalšími dvoma autami. Večerná opekačka bola spojená s vopred avizovanou diskusiou o najbližších ale aj dlhodobejších plánoch Národného obrodenia.
Jednanie o formovaní predvolebného informačného poľa
Našu výpravu poctila svojou návštevou aj sympatická pani starostka obce Betliar. Predstavila nám život v obci s takou unikátnou historickou pamiatkou a my sme zase predstavili naše občiny, ako sme vznikli, ako sme sa dali dokopy, až nakoniec prerástli do celoslovenskej aktivity.
Deň druhý, Domica a Aggtelek
Večer po jednaní sa rozlúčili a odcestovali zástupcovia zo Spišskej Novej Vsi, a časť teamov z Košíc a Popradu. Ráno sme teda ostanuvší cestovatelia z Popradu, Košíc a Brezna vyrazili smer Domica.
Nuž, na parkovisku nás zinkasovali okamžite. Žiadne služby. Jaskyňa je nádherná, plavba loďou je úžasný zážitok. Zo strojeného výkladu sme si zapamätali hlavne, že keď je kvapeľ biely , tak to je z vápenca. A keď je vápenec biely, tak je tvorený z kalcitu! Veru tak, ľudkovia! Až sme híkali od toho múdra. Kto bol v Stanišovskej jaskyni v svätojánskej doline, kde sprevádzajú turistov ozajstní jaskyniari, tak už teraz budete vedieť, že paródiu na sprievodcov ktorej jaskyne vám tam s humorom predvádzajú ! Samozrejme je zakázané fotiť – dôvody vám vysvetlia chlapci, ktorí to vedia (týmto pozdravujeme Janka a ostatných jaskyniarov v Svätom Jáne). Pri pokladni sa pán nezabudol povyhrážať, čo bude, ak nás načapú fotiacich. Tak preto sme museli pristúpiť ku fotorealistickej kresbe interiéru Domice po pamäti. Tuhľa:
Po prehliadke jaskyne, sme ďalej do dolnej zeme Slovenskej pokračovali už len 2 autá. Jaskynný systém Domica pokračuje v systéme Aggtelek a ďalej až do oblasti Jósvafö. Prvé prekvapenie, parkovisko so stromami poskytujúce tieň. Žiadne parkovné. Stánky s občerstvením rovno pri parkovisku, aj reštaurácie. Stojánky s pitnou vodou. Stačí si načapovať. A množstvo áut zo Slovenska. Na krátenie si chvíľky pred vstupom do jaskyne si deti najdú preliezačky, dospelí zase voľne v prírode inštaláciu geologického vývoja od permu, triasu, kriedy, …atď. a z ukážkami hornín a súvislosť s Aggteleckým krasom. Vstup do jaskyne je impozantný.
V jaskyni sa môže fotiť. Evidentne maďarskí jaskyniari neveria na vplyv bleskov fotoaparátov na globálne otepľovanie čo následne spôsobuje rozpad kalcitu, z čoho asi vyplýva aj nevyhnutný rapídny rozpad vápenca (presný výklad, akýže to asi konštrukt vymysleli v našich jaskyniach sa dozviete tam pod severnými svahmi Ďumbiera:-), pamätám si iba záver, že blesk fotoaparátu globálne otepľovanie nespôsobí iba vtedy, pokiaľ sa zaplatí poplatok za fotenie, dovtedy je to veľmi nebezpečný technický poškodzovateľ prírody). Dómy Aggteleku sú v porovnaní s Domicou obrovské, preto výzdoba vo veľkom priestore pôsobí zdanlivo chudobnejšie.
V koncertnej sieni vám pustia aj hudbu.
Čašníčka nám doniesla menu v slovenčine a dokonca aj hovorila po slovensky. My sme sa pýtali anglicky, ale keďže počuli , že medzi sebou hovoríme po slovensky, tak nás takto prekvapili.
Toľko teda o chýrnej pohostinnosti našich panónskych Slovenov. A čo by si asi nikto netipol že je možné si objednať, je jelení perkelt s bryndzovými haluškami. Mňam.
Záverom snáď len toľko, že ďakujeme Spišskej občine za zorganizovanie tejto akcie. Oceňujeme hlavne, že sa spoznali členovia občín aj s rodinami navzájom. Už to nie je také anonymné ako pri konferenciách, kde pre to nie je priestor alebo keď starešina povie, že sa stretol s tým a tým. Už sa teda poznáme viacerí aj osobne, aj svoje životné príbehy a záľuby, a vymenili sme si nápady, čo realizujú susedia v inej občine. Bola to inšpirujúca jazda.
