V nedeľu, 23.7 usporiadala Spišská občina poznávací výlet na jeden z divov Slovenska ktorý sa nachádza pri obci Markušovce. Medzi ľuďmi sa o nej hovorí ako o kóte Zulu 664, všeobecný názov je Markušovské pyramídy.
Stretnutie skupinky ľudí bolo pred markušovským kaštieľom a odtiaľ autami už len pár kilometrov na parkovisko pod samotnými pyramídami.
Z parkoviska sme sa vybrali peši, starou asfaltkou, miestami úplne zničenou až ku samotnej pyramíde, ktorá má vyvŕtaný otvor zhodou okolností v 1/3 jej výšky. Počas príjemnej cesty ku pyramíde, nám Stano Sentpétery a Rasťo Ruman urobili krátky a stručný výklad predpokladanej histórie a účelu pyramidálnych štruktúr vyskytujúcich sa po celom svete, čo nám pomohlo aspoň s časti pochopiť účel samotných objektov.
Po príchode pod pravý roh pyramídy sme sa po cestičke medzi korunami stromov vybrali po jej úbočí až do jej stredu, kde sa nachádza už spomínaný otvor a štôlňa dlhá približne 400 m.
Pred vstupom do pyramídy Stano poďakoval za umožnenie vstupu a prijatie. Je totiž všeobecne známe, že vnútri pyramídy je vysoká koncentrácia záporných iónov, ktoré majú blahodarný vplyv na telo človeka. Je to práve jeden z dôkazov, že samotný objekt do ktorého vstupujeme je viac ako len vrchom, či veľkou skalou.
Nemal by som zabudnúť povedať, že na vstup do pyramídy je dosť dôležité teplejšie oblečenie (bunda, sveter), baterka a podľa možností aj samotná speleologická prilba, nakoľko stropy štôlne sú na niektorých miestach nižšie.
Po vstupe nás ovanul príjemný chládok vlhkého vzduchu (nakoľko vonku bolo dosť teplo, bola to príjemná zmena). Cestička v tuneli je rovná, mokrá a blatistá, nakoľko cez kameň neustále presiaka voda a kvapká na zem, ktorá tak nemá možnosť sa usušiť. Je preto potrebné aj na tento fakt byť pripravený.
Cca po 400 metroch sa cesta končí. Tu sa nachádzajú lavičky, na ktoré je možné si sadnúť a sám vo svojom vnútri meditovať, alebo inak oddychovať v tichu, podľa možností v tme a príjemnom chládku. Návšteva pyramídy sa odporúča na približne pol hodinu, pretože všetkého čo je veľa škodí 🙂
Cesta späť ubiehala z môjho subjektívneho hľadiska rýchlejšie ako cesta dnu, čo dávam za príčinu očakávaniu denného svetla a tepla, nakoľko aspoň ja som mal už príjemného chládku celkom dosť 😉
Po vyjdení z pyramídy sa naša partička ešte asi hodinku rozprávala. Témou boli geopolitické témy a samozrejme aj témy nachádzajúce sa v oblasti medzi nebom a zemou.
Proste krásne strávený nedeľný čas s priateľmi v tajomnom no veľmi príjemnom prostredí.
Želám si, aby každému z nás, ktorý sa do týchto zákutí nášho Slovenska vyberie, bolo tak príjemne ako v tejto chvíli nám 😉
