Predstavujeme: Roman Michelko, kandidát za SNS, č.15

Aký postoj máte k pojmu a definícii slova rodina a akú váhu pri výkone Vašej služby bude mať definícia – muž, žena a ich deti tvoria rodinu a tá je najposvätnejšou a preto zvlášť chránenou a podporovanou základnou bunkou národa a jeho budúcnosti?

Definíciu  rodiny máme v Ústave, je ústavným spôsobom zagarantované,  že  to je zväzok muža a ženy, na tom netreba nič meniť, každý krok týmto smerom, nejaké registrované partnerstvá, tak je otvorením pandorinej skrinky a hlavne  je to overtonovo okno, takže toto jednoznačne  treba zafixovať a nijakým spôsobom s tým ďalej nehýbať.

Akú máte predstavu o zmenách potrebných vo vzdelávaní detí a mladých ľudí? Navrhnite najdôležitejšie zmeny potrebné v školstve, aby nám neušiel vlak v práve sa rodiacom multipolárnom svete.

Čo sa týka školstva, jednoznačne proti inkluzii, nie aby sa integrovali deti, ktoré majú vzdelávacie hendikepy, treba zadefinovať najlepších a tým dávať špeciálnu pozornosť, teda vysoko nadané, a áno, potom aj samostatné deti s hendikepmi, treba nie integrovať, teda integrovať môžeme aj zdravotne postihnuté, ale nie nejak s vývojovými poruchami, lebo oni brzdia celú triedu. Ďalšia vec je, že sme za ideologicky neutrálne školstvo bez akýchkoľvek excesov čo sa týka, ja neviem, etickej výchovy a rodových citlilvovaní a takéto veci, jednoducho škola nemá byť tá, ktorá formuje proti vôli rodičov, som jednoznačne za informovaný súhlas, to znamená, rodičia majú právo rozhodnúť, či pošlú na také alebo onaké školenie, či chcú, aby keď prídu aktivisti prednášať o hoaxoch, či chcú, aby ich dieťa bolo na takejto prednáške alebo nie. Čo sa týka vysokého školstva, jednoznačne dnes máme obrovský problém masifikácie,  že v  každom okresnom meste je nejaká pobočka univerzity, tá kvalita ide brutálne dolu, to znamená som za inštitút výskumných  univerzít, ktoré budú vysoko dotované, a potom  štátna správa nemala by na posledné referentské miesta chcieť druhý stupeň vysokoškolského vzdelania. Som za numerus clausus, nech štát podporuje presne toľko vecí, toľko vzdelania, koľko potrebuje trh práce, a takisto univerzity by mali reagovať na potreby trhu práce a podľa toho by mali byť dotované. Ak niekto na to má, musí študovať zadarmo, ak na to nemá a za každú cenu chce, nech má sieť súkromných škôl a nech si to zaplatí, ale iba ak na to nemá. A potom samozrejme obrovský dôraz na podporu vedy, veda nemôže mať 0,7 % HDP, minimálne 2 – 2,5, najvyspelejšie krajiny majú cez 4, čiže podpora startupov, podpora vzdelanostnej infraštruktúry a podpora vedy musí byť, lebo inak beznádejne zakrnieme.

Aké zmeny budete presadzovať v ekonomike Slovenskej republiky? Súhlasíte s návratom vlastnej meny? Vyjadrite sa aj k dnes už mohutnému celosvetovému trendu bezdolarového zúčtovania dnes už v 75 % krajinách sveta. Aké nám to otvára príležitosti? Čo budete v parlamente presadzovať? Aký je Váš postoj ku defi kryptomenám a aký ku cefi? Zvlášť sa vyjadrite k projektu ECB CBDC a čo presadíte v súvislosti s tým ako prvé.

Krajiny Brics každý rok získavajú podstatne väčší podiel na HDP sveta. Dolár extrémne profituje z toho, že najväčšia rezervná mena a samozrejme vždy a každý monopol je škodlivý. Čo sa týka nejakej spoločnej meny Brixu alebo nejakej alternatívnej meny alebo napríklad obchodovanie s ropou v inej mene, v Eure alebo v Saudskoarabskom zlatom riale, všetko sú to zaujímavé alternatívy, ale obávam sa, že nebudú také jednoduché. V nejakom horizonte desiatich dvadsiatich rokov verím, že vznikne alternatívna svetová mena, v zmysle na medzinárodné zúčtovanie a oslabí silu  dolára, ale nevidím to nejakým spôsobom v krátkych horizontoch. Čo sa týka vystúpenia z ECB, to je možné iba v prípade, ak by sme vystúpili z EÚ, pretože pri vstupových rokovaniach sme sa zaviazali, že  budeme súčasťou eurozóny. Neviem, či je dnes vôľa na to zorganizovať referendum za vystúpenie. Jediný precedens máme v Británii. Keby Slovensko vystúpilo, tak by nám to dali poriadne vyžrať, takže v tomto zmysle som veľmi opatrný a nechcem vzbudzovať nereálne očakávania.

Ako zabezpečiť sebestačnosť Slovenska, vymenujte aspoň niektoré kroky, ktoré budete presadzovať?

Potravinová sebestačnosť je niečo, čo sme mali za socializmu, je úplne absurdné, ak nosíme paradajky alebo nejaké iné plodiny, ktoré vieme dopestovať, zo Španielska. Je úplne absurdné, ak máme v našich reštauráciách brazílske kurčatá, to naozaj nemá žiadnu logiku. To znamená, jednoznačne posilnenie vidieka, aby nevymieral, posilnenie slovenského poľnohospodárstva a posilnenie potravinovej bezpečnosti, to musí byť priorita každej serióznej vlády, no a čo sa týka ………………… spoločnosť, teda samostatná, je dnes nie už celkom možná. Sme extrémne otvorená ekonomika,  ale samozrejme musíme robiť čo najviac. V niektorých oblastiach energetická samostatnosť, to je možné, ak sa dostavajú Mochovce 4, prípadne nejaké iné zdroje, teda všade tam, kde to dáva logiku, je dobré byť samostatný, teda nie samostatný ale samozásobiteľný alebo teda v bezpečnom zmysle, vyrobiť si to, čo potrebujeme.

Aký postoj máte ku štátnemu vlastníctvu strategických podnikov, čo v tejto oblasti vykonáte?

Pustenie strategických podnikov bola najväčšia ekonomická vlastizrada Mikiho Dzurindu a jeho partie. Oni sa dajú vyvlastniť za dvoch podmienok, za verejný záujem, to by sa dali veľmi rýchlo definovať, ale druhá vec je adekvátna náhrada, o ktorej rozhodnú medzinárodné arbitráže a bolo by to rádove 10, 15, 20 krát  taká suma, za akú to predával vlastizradca Dzurinda. Reálne je, aby Slovensko dostalo kontrolu nad slovenskými elektrárňami, pretože memorandum o porozumení, ktoré zabezpečuje návrat akcionárskej štruktúry Slovenskej republiky po dostavaní V4.  Z akcionárskej štruktúry odíde Enel a vlastne budú iba dvaja akcionári EPH a štát. V tom prípade sa ráta s tým, že štát bude mať 51%. Čo je zvrhlé, absurdné a neprijateľné na tom memorande je, že napriek tomu by malo mať menežerskú kontrolu menšinový súkromný akcionár. Toto sa musí zastaviť, toto sa nesmie  presadiť. Štát musí mať pri majoritnom vlastníctve menežerskú kontrolu, takže ak my budeme vo vláde, tak urobíme určite všetko preto, aby to tak bolo. Čo a týka plynární, čo sa týka distribučiek, tam je to obrovský problém, je veľký otáznik, či je vôbec aj dobré prinútiť, pristať na takúto zločinnosť. Asi by bolo politicky veľmi náročné zaplatiť  10 15 20 násobnú cenu, za akú to predával Dzurinda a inak sa to vyvlastniť nedá, mali by ľudia nie že voliť Dzurindu ale teda vystaviť ho ťažkej, nechcem povedať že šikane, ale zodpovednosti za tie zločiny, ktoré napáchal.

Súhlasíte s členstvom Slovenskej republiky v EU a NATO? Ak áno, ako chcete postupovať pri presadzovaní národných záujmov SR. Ak nie, tak aké možnosti budete presadzovať, aby sme sa vyhli medzinárodnej izolácii, sankciám, prípadne iným neželaným intervenciám ako následok logických krokov opäť suverénneho národa? Vysvetlite, prosím,  Váš postoj ku konfliktu na Ukrajine. Zúčastnili ste sa „Pochodov za mier“?

Takže čo sa týka NATO  a Európskej únie, na NATO mám veľmi jasný názor, veľakrát bolo na strane USA, na strane veľmi nespravodlivých vojen a jednoducho nič dobré si o tejto organizácii nemyslím ale obávam sa, že vystúpenie nebude také jednoduché. Čo sa týka EÚ takisto máme jasný návod, je to referendum, je to slovexit, otázka je, a teraz si musíme naliať čistého vína, naozaj by väčšina ľudí prišla k referendu?  Keď je dokonca neschopná ani len odmietnuť základňu na Sliači? To znamená, treba si povedať, že či naozaj väčšina Slovákov je takto nastavená, či by bolo referendum úspešné, či by vôbec zozbieranie hlasov na referendum bolo úspešné, keď v čase bombardovania v Juhoslávii sa nedostalo ani na 100 000 takže buďme realisti. Čo sa týka pozície Slovenska v EÚ, jednoznačne som za absolútne neprekonateľnú hranicu je jednomyseľnosť. Nie je možné, aby nás väčšie veľmoci prehlasovali, toto je alfa omega, nikdy nemôžme pristúpiť k tomu, aby sme nemali právo veta. Toto je vec, ktorá sa bude v rámci pokusu o federalizáciu stále otvárať. Tam naši predstavitelia musia byť pevní.

Čo sa týka Ukrajiny. Je to nešťastná vojna, na ktorej profitujú tri veľmoci. USA, Nórsko a Katar, ktoré vlastne na základe zvýšenia cien v podstate plynu a energonosičov extrémne profitujú. Naopak najviac na tom dopláca Európa, samozrejme Ukrajina ale  aj Rusko. Základná pozícia je taká, že počúvam veci medzi riadkami a riaditeľ kancelárie Jensa Stoltenberga, šéfa NATO povedal, že verí, že vojna sa skončí na základe nejakého kompromisu, čo sa týka územných zmien. Šéf diplomatickej akadémie Svoboda, ktorý má veľmi úzke vzťahy na elitu, je to bývalý minister zahraničných vecí, povedal veľmi pravdivú vetu. Západ samozrejme veľmi chce, aby vyhrala Ukrajina, ale ešte oveľa oveľa viac chce, aby sa našiel kompromis, ktorý by bol prijateľný pre Ukrajinu, to znamená je to záležitosť hľadania nejakého nie že kompromisu reality, dnes ešte nedozrel čas na to, aby obe strany pochopili, že to k ničomu nevedie, žiadna strana nemá šancu vyhrať a všetci na to doplácajú, okrem týchto troch spomenutých krajín, ešte Saudská Arábia, ktorá vykupuje ruskú ropu a predáva ju s obrovskou prirážkou, čiže toto je slepá ulička, ktorá nikdy nemal byť. Áno, zodpovedný bol aj západ, pretože od roku 1996 sa správal absolútne ignorantsky voči záujmom Ruska. Na druhej strane, teraz už žiadne dobré riešenia nie sú. Je obrovská smola, že Boris Johnson zastavil šancu na dohodu hneď na začiatku vojny, kedy povedal Zelenskému, že keď začne rokovať o mieri o prímerí, tak akákoľvek pomoc končí. Toto je megazločinec, keby tento človek nebol vtedy v Istanbule v Ankare sa to zastavilo, nemuselo sa to dotiahnuť do týchto rozmerov.

Návrat k právnemu štátu. Definujte, prosím, kroky pre navrátenie dôvery v justíciu SR. Ako vedľajšia otázka zodpovedzte Vaše návrhy hmotnej a trestnoprávnej zodpovednosti politikov. Ako dosiahnete medzinárodné uznanie anulovania dlhov vytvorených doterajšími politikmi?

Tam je viac otázok, čo sa týka právneho štátu žijeme v ťažkej karikatúre právneho štátu, minimálne tri zložky musia byť odstavené. Určite Lipšic, tam to nebude problém, stačí a pozrieť na jeho extrémne pochybnú previerku, Čurilovci a časť sudcov Špecializovaného a Najvyššieho súdu, ktorí extrémnym spôsobom krivia právo, len teda musia politici dostať mandát v septembrových voľbách.

Hmotná zodpovednosť je večná téma, ona de facto je, aj keď nie je tak vymáhaná. Otázka je, aké bude mať parametre, ale samozrejme z princípu žiaden problém. Tá reálna zodpovednosť je samozrejme iba na úrovni exekutívnej politiky, lebo poslanci majú ústavne  garantované právo na akékoľvek hlasovanie. Čo a týka akceptácie anulovania zahraničných dlhov, to je veľký  problém ……My nie sme tak zadlžení, aby sme toto potrebovali,  vieme riešiť daňovú obsluhu. Problém je možno s dlhmi, ktoré sú cez nebankovky, ale to je vlastne iná téma.

Je potrebná, podľa Vás, zmena politického usporiadania Slovenskej republiky? Akými krokmi budete postupovať k očakávanej zmene na formu priamej demokracie? Ktoré kroky vykonáte, aby sme už v nasledujúcom volebnom období dosiahli imperatívnosť mandátu? Vieme, že aj v krajinách, o ktorých sa traduje, že majú vyspelý systém systém priamej demokracie, dochádza ku zlyhaniam. Je to následkom toho, že aj “vyspelí” voliči v krajinách s “vyspelou” demokraciou sú manipulovaní 4.pilierom moci – médiami. Aké kroky navrhujete v oblasti médií, aby sa priama demokracia v budúcnosti naozaj pozitívne prejavovala na správe vecí verejných?

Priama demokracia. Jednoznačne som za zfunkčnenie inštitútu referenda. Kvórum 50% je nezmyselne vysoké až absurdné a spôsobuje, že referendum je obsolentná, rozumej  nefunkčná právna norma, to znamená, že som buď za, neviem, či by bolo úplne jasné dať bez akéhokoľvek kvóra ale minimálne že polovičná účasť v predchádzajúcich voľbách alebo mix dvoch alebo troch priemerov posledných troch volieb a ich polovica, pretože stratégia je jednoznačná, tí ktorí sú proti referendovej otázke, robia obštrukciu a neprídu. Polovica tých čo príde, čo chodí voliť, príde k referendu, malo by byť platné. Čo sa týka tých ďalších vecí, média samozrejme, to čo robia korporátne médiá je absolútne neslýchané, miera aktivizmu je úplne šialená, takže s tým treba určite niečo robiť. Verejnoprávne médiá naozaj treba nastaviť pravidlá, aby všetky relevantné názory odzneli aj na pôde médií verejnej služby. Dnes to, čoho sme svedkami, je absolútna karikatúra, takže toto je obrovská vec, plus moja zásadná záležitosť, čo sa týka slobody médií, neexistuje, aby boli médiá  vypínané bez právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Zákon, ktorý  bol prijatý, je tak zjavne protiústavný, že to je niečo neskutočné, takúto legislatívu nemajú ani ťažké autokracie ako Erdoğanové Turecko alebo Rusko, v úvodzovkách, aby bolo jasné, že Rusi sú tí najhorší, ale tí nemajú takú legislatívu, teda Rusi sú najhorší podľa našich mainstreamových médií, ale ani Putin si nedovolil dať taký zákon, aký prijala táto Matovičovská kamarila.