Predstavenie realistickej cesty zmeny riadenia spoločnosti cez súčasný parlamentný systém vedie cez poskytnutie voličom kontinuálny podiel na moci a jej kontrole stranou postavenou na nových princípoch.
ÚVOD
Dňa 1.3.2025 bolo v Slovenskom Raji stretnutie SNR Národného Obrodenia. Prierez odprednášaných tém bol uverejnený v článku TU.
Okrem predstáv, ako by mala spoločnosť v budúcnosti fungovať, chýba návrh spôsobov ako to dosiahnuť. Vývoj, kam dospel partokratický systém sa rozoberal na stretnutiach NO s tým, že pokiaľ sa systematicky nepôjde po narušení mechanizmov fungovania partokratického systému, po 1 až 2 volebných obdobiach je ľubovoľná iniciatíva odsúdená na prehru voči existujúcim dominujúcim partokratickým silám ovládajúcich súčasnú politiku. Žiadny návrh bez zmeny postavenia partokratickej moci voči ľudstvu neposunie spoločnosť vo vývoji ďalej, kam patria aj všetky iniciatívy vzniku nových strán s nádejou, že svojím programom oslovia väčšinu spoločnosti, či aj dúfanie v spriechodnenie referenda súčasným partokratickým parlamentom.
Na stretnutiach NO v Košiciach a Prešove sa diskutovalo, že napriek tomu existuje cesta zmeny aj cez súčasný parlament, a to vytvorením strany fungujúcej na nových princípoch, ktoré by dôsledne nabúravali partokratické mechanizmy, ktorými sa volení zástupcovia dnes ovládajú a potom jednajú v rozpore so sľubmi daných svojim voličom. V pohľadoch za horizont boli naznačené niektoré mechanizmy fungovania, ktoré je nevyhnutné narušit.
Text je doplnený stránkami pôvodnej prezentácie. Prednášku pre SNR pripravil Martin Novák. (možno ho kontaktovať na svetloknaznik@proton.me)
Piliere moci a ako postupne stratili svoju moc.
Partokracia v súčasnosti už úplne ovláda všetky piliere moci. V období, ktoré uplynulo od definovania princípu trojdelenia moci v 18.storočí, vzniklo viacero pilierov moci, ktoré sa dnes na moci neoficiálne a neregulovane podieľajú.
Potrebujeme nanovo definovať, čo sú piliere súčasnej moci a pre ne definovať protiváhy, aby sme mali znova funkčne riadenú spoločnosť k prospechu obyvateľov. Súčasťou moderného návrhu princípu fungovania budúcej spoločnosti je aj Systém správy štátu s priamym výberom kandidátov na princípe činnej spôsobilosti a funkčné referendum ako nevyhnutná požiadavka uznania úlohy občanov ako základného piliera a zdroja moci v každom štáte.
John Locke položil základy budúcej spravodlivo fungujúcej spoločnosti, keď po tzv. anglickej Slávnej revolúcii z r.1688 popísal fungovanie systému bŕzd a protiváh medzi vtedajšími 2 piliermi moci , t.j.kráľom a parlamentom (šľachtou). Tu sa zrodili myšlienky rovnosti, slobody a bratstva. Charles-Luis de Montesquieu sa zamýšľal nad tým, čo sú skutočné piliere moci a ako rozhodnutia vládnucich vrstiev (vtedy existujúcich pilierov moci) zostávajú aj naďalej svojvoľné. Počas 20 tich rokov pracoval na princípe fungovania 3 pilierov moci, zákonodarnej, výkonnej a súdnej, ktoré majú byť nezávislé a navzájom sa kontrolujúce. Jeho práca „O duchu zákonov“ vyšla najprv v Švajčiarsku a neskôr v Anglicku. V jeho rodnom absolutistickom Francúzsku to bol zakázaný samizdat. Myšlienky ale boli spracované, pripravené na svoju implementáciu, len čakali kedy nastane ich čas. Implementácie ním navrhnutých princípov Francúzskou revolúciou v r.1789 sa už nedožil.
Po revolúcii boli riadiace piliere moci prebudované podľa nového Montesquieuho modelu. Na dlhé obdobie sa stal najúspešnejším základom všetkých zriadení po celom svete. A vyzeralo to, že je spravodlivý, umožnil nadaným jedincom, ktorí vyčnievali nad zvyškom davu, plne realizovať svoje prevratné myšlienky. Prekážkou už neboli predchádzajúce stavy šľachta ani duchovenstvo, nadaní jedinci z radov tretieho stavu mohli slobodne rozbehnúť priemyselnú revolúciu.
Toto sú 3 piliere moci, tak ako ich navrhol Montesquieu a tie sa stali pevnou súčasťou štátnych zriadení s miernymi implementačnými modifikáciami.
Zákonodarná moc sa zaoberá projektovaním svojej moci do budúcnosti: definuje zákony pre výkonnú aj súdnu moc, schvaľuje výkonnej moci dane, rozpočet, môže kontrolovať výkonnu moc, odvolať výkonnú moc
Výkonná (exekutívna) moc aktívne riadi a ovplyvňuje deje v pritomnosti: môže vetovať zákony, môže riešit výber daní a priestupky, ako aj vydávať podzákonné normy, ale len v rámci zákonov, zaisťuje prevádzku súdov, ale nemôže do nich zasahovať. Exekutíva môže prebiť súdne rozhodnutia aboliciou, ci amnestiou.
Súdna moc rozhoduje o skutkoch minulých / možu zrušiť zákon Zákonodárnej moci, vykladajú-interpretujú zákony, môžu zrušiť exekutíve správne akty, právne predpisy , či ich časti, ako aj celé zákony, pokiaľ ich interpretuje ako v rozpore s ústavou. Rozhodnutia exekutivy nemôžu anulovať svojim rozsudkom, iba vrátiť k novému rozhodnutiu úradu, ktorý ich vydal.
Čoskoro technologickí magnáti vo svojej virtualnej moci prekonali svojou mocou riadiace zložky krajín a nebadane reálne nahradili a ovládli systém riadenia spoločnosti. Nová skutočne vládnuca vrstva dnes obchádza všetky mechanizmy, ktore mali pôvodne zabezpečiť rovnosť a slobodu občanom.
Montesquieu vychádzal z toho, že ak sa ľubovolné dva piliere spoja proti tretiemu, nemôžu si uzurpovať moc, lebo tretí pilier tomu zabráni. Toto bolo jeho vylepšenie systému bŕzd a protiváh oproti 2 pilierovému modelu Johna Locka.
Dnes je ale zrejmé, a to zvlášť v posledných rokoch, že tu sa dohodli vsetky 3 piliere na spoločnom zneužití moci. Ako sa to mohlo stať ? Rozhoduje mediálna masáž voličov, vytláčanie akýchkoľvek mimosystémových strán či už vydieraním, kriminalizáciou, znevažovaním, mediálnym lynčom a to finančnými injekciami do rôznych zoskupení, ktoré sa skryto podieľajú na volebnom výsledku a vláde. Pilierov moci je oveľa viac, sú neviditeľné a pre oficiálny systém bŕzd a protiváh jednoducho neexistujú.
A čo teraz ? Pridať 4. pilier, mediálny?, Ústavu ako 5.pilier? Občanov ako 6.pilier? Čo ďalšie je možné definovať ako pilier moci na pozadí ?
Je potrebné si uvedomiť, že pri počte pilierov 6, ktoré by boli oficialne kontrolované a aj by sa spolupodieľali na riadení spoločnosti množstvo protiváh by vzrástlo na 30, fn=n.(n-1)
Zväčšovaním množstva pilierov rastie množstvo protiváh. f=n.(n-1). Pre 2 piliere musíme mať v ústave zadefinované 2 protiváhy. Pre 3 je ich 6. Ak pridáme mediálny pilier, tak už 12. Ak chceme aby aj samotná ÚSTAVA mala nejaký vplyvový moment, tak sme pri 5 uzloch (teória grafov). Ak referendovo-spätnoväzobne majú občania pôsobiť priamo na 3 piliere, tak spolu pridávame ďalšie 3 uzly a už sme pri počte bŕzd a protiváh 56. Toto je nereálne. Samotné pridávanie pilierov je iba kvantitatívna zmena oproti Montesquiemu, musíme preto vytvoriť niečo kvalitatívne nové.
Strana Nových Princípov
Ak hľadáme výstižnú definíciu strany nového typu, potom je to:
Strana, ktorá poskytuje svojim voličom prirodzenú možnosť kontinuálneho podielu na moci a jeho kontrole, obnovenie nezávislosti 3 pilierov moci vrátane riadenia vplyvu existujúcich neoficiálnych pilierov moci, pretože štát po ovládnutí riadenia partokraciou túto svoju základnú demokratickú funkciu prestal plniť.
Neexistencia imperatívnosti mandátu dáva široké pole svojvoľnosti ovplyvňovania povolebného jednania vlastníkom, štatutárom, či sponzorom politickej strany.
Dosiahnutá úroveň imperatívnosti mandátu je funkciou konzistencie jednania po voľbach.
Preto strana nových princípov nebude predkladať kandidátku zloženú zo svojich členov. Nechá ľudí, nech si svojich kandidátov vo svojich okresoch vyberú sami. Strana umoňuje výber, nie iba voľbu. Výber kandidátov (napr.ako je popisovaný v Systéme Správy Štátu) je na základe činnej spôsobilosti. To má za účel oddeliť (iba) mediálne známe tváre od tých, ktorí sú naozaj schopní konať tak, ako sa prezentujú. Toto nemusí byť dostačujúce, možno by bolo vhodné kandidátov hodnotiť aj pomocou PCL (diagnostikovaní určite nepatria do akéhokoľvek piliera moci, pozri. Kliatba Svätopluka: Spoločnosť pravidiel) a CST testov (jedinci s konvenčnou ontologickou vyspelosťou patria maximálne iba do súdnictva, do exekutívy sú vhodné len niektoré vyššie onto-úrovne. Do zákonodárneho piliera patria zásadne iba postkonvenčne mysliaci jedinci, pretože oni rozhodujú o budúcnosti spoločnosti).
Strana umožní výber kandidátov do všetkých 3 pilierov moci, aj keď štát organizuje „voľby“ iba do zákonodárneho piliera. Kandidát vybratý v štátnych voľbách do zákonodárneho zboru nezoberie pozíciu v exekutíve (takto dnes partokracia vykonáva fúziu pilierov moci). Strana, pokiaľ sa bude spolupodieľať na moci, dosadí kandidáta z výberu ktorý uskutočnila pre Výkonný pilier moci. Rovnako uskutoční aj výber pre Súdnu moc, aj keď štát takúto možnosť občanom dnes ešte neposkytuje. Toto je jeden z mechanizmov opätovného oddelenia nezávislosti pilierov moci.
Oddelenie štatutárov a členov strany od kandidátok.
Ľubovoľný pilier musí byť súčasne kedykoľvek korigovateľný pomocou funkčného referenda (účinná forma dosiahnutia nepriamo podmienenej viazanosti mandátu).
V prechodnom období ešte stále nie je možné rátať so sfunkčnením referenda, preto strana pripraví účinné mechanizmy výmeny vybraných zástupcov, pokiaľ prestanú plniť činnosti, ku ktorým dostali mandát. Kedykoľvek to je potrebné, strana zorganizuje minireferendum medzi voličmi o svojich kandidátoch ako aj o ich samotnom predmete činnosti. Týmto sa strana stáva unikátom, a je jedinou, kde voliči nestrácajú kontrolu nad svojimi zástupcami v medzivolebnom období.
Výkon tejto funkcie je na pleciach strany a jej členoch. Osveta o CS (činnej spôsobilosti), výberu zdola ako aj o týchto nových princípoch, na ktorých je strana postavená je v médiach predstavovaná napríklad tlačovými konferenciami štatutárov strany (prip.strán) nového typu. Tým, že strana dôsledne oddelí štatutárov a aj stranníkov od výberov kandidátov do jednotlivých pilierov moci, tak kupovanie, vydieranie, uplatenie štatutára ani členov strany, či samotná stranícka “disciplína” voči predsedovi nemá vplyv na konzistenciu jednania vybraných uchádzačov po voľbách, pretože tí sú mimo vplyvu strany. Strana sa z tohto pohľadu stáva iba obyčajným zamestnávateľom a štatutár je riaditeľom firmy, kde produktom s pridanou hodnotou ktorý dodáva, sú chýbajúce funkcie štátu svojim obyvateľom.
Dosahovanie Imperatívnosti mandátu.
Strana je teda domovom technického zabezpečenia prístupu zástupcov národa do parlamentu ale aj do iných pilierov moci a technicky zabezpečuje možnosť kontroly, odvolania zástupcov občanmi, ktorí ich volili, pokiaľ sa odchýlia od mandátu, ktorý im bol prepožičaný. Toto sťažuje partokratickému pozadiu schopnosť korumpovať vedenie strany. Nedosiahnu nič. Poslanci nie sú členmi strany. Nemá ani zmysel korumpovať individuálneho poslanca, lebo bude svojimi voličmi okamžite stiahnutý.
Dav sa rozhoduje na úrovni prieniku najnižšieho vývojového stupňa účastných jedincov davu. Nie je preto vôbec prekvapením, že po zasadnutí do parlamentu, kandidát zrazu úplne otočí a ešte aj pri konfrontovaní je schopný tvrdiť, že on to na predvolebných vystúpeniach vysvetľoval jasne, len druhá strana (celý národ?) ho nepochopila. Toto bude dôležitý aspekt strán nového typu, aby zaviedli techniky izolácie rozhodovania. Kandidáti strany nového typu si musia udržať rozhodovanie z úrovne vyššej ontologickej vyspelosti ako má pozadie partokratického systému.
Dnešný parlament dosahuje transformáciu konformity nových poslancov cez koaličnú zmluvu, či stranícku disciplínu pri hlasovaní … to sú všetko sily pôsobiace proti imperatívnosti mandátu. Pozadie partokratického systému má jedincov strednej onto-úrovne (Klaus Schwab, Tedros Ghebreyesus). Dôsledkom ich pôsobenia je tendencia skĺzavania spoločnosti do diktatury. Preto je dôležité vyberať hlavne postkonvenčných ľudí a zabezpečiť nepriamu, či priamu formu imperatívnosti ich mandátu. Strana, ktorá toto zabezpeči, v každom ďalšom volebnom období bude získavať stále väčší počet voličov.
Le Bon vo svojej knihe Psychológia davu popísal, ako bol šokovaný rozdielom jednania jedincov počas Francúzskej revolúcie, keď konali osamote a keď jednali ako dav. Samostatne sa rozhodujúci kopný človek sa rozhoduje z pozície svojej najvyššej ontologickej úrovne, ktorú dosiahol (Pozri Kliatba Svätopluka). V okamihu, keď splynie s davom ako jeho súčasť, sa jeho rozhodovanie dostáva na najnižšiu ontologickú úroveň, ktorá sa v dave vyskytuje. Jedným z mechanizmov udržania ontologicky najvyššej vyspelosti rozhodovania vybraných zástupcov je tzv.izolácia rozhodovania. Mechanizmus je známy zo systémov vyvinutých pre spravodlivé rozhodovanie, napr. súdne systémy Oath, Kleros, …a pod. Sudcovia rozhodujú v izolácii, netušia, kto sú ich ďalší kolegovia, ani ako sa rozhodujú, preto musia rozhodnúť spravodlivo. Platí výsledok ako rozhodla väčšina (2z3, 3z5, …). Tí, ktorí sa odchýlili, prichádzajú o časť svojho majetku, po viacerých rozhodnutiach aj o samotný post sudcu. Preto, aby sa tomu vyhli, musia konať jediným možným spôsobom a to je spravodlivo. Izolácia rozhodovania je formou dosiahnutia nepriamej formy imperatívnosti mandátu. V uvedených príkladoch je imperatívnosťou spravodlivé rozhodovanie sudcu.
Nepriama imperatívnosť rozhodovania zástupcu v niektorom pilieri sa na príklade vyššie uvedených systémov dá účinne dosiahnuť napr. paralelným minireferendom medzi jeho voličmi. To je tlak, aby rozhodol v zmysle mandátu ktorý dostal a v zhode s tým, ako by rozhodovali jeho voliči, keby boli na jeho mieste. Existujú aj iné pre- a post- metódy nepriameho dosahovania imperatívnosti mandátu.
Nová Ústava
V diele Naratív od Dubovského je publikované zdôvodnenie nezmyselnosti a nelogickosti našej súčasnej podoby Ústavy a ako sa ďalšími prílepkami Ústava znehodnocuje stále viac a viac. Je potrebné vypracovať úplne novú ústavu. Nová ústava ma zahŕňať opätovné sfunkčnenie 3 pilierov moci aj vrátane nových bŕzd voči identifikovaným neoficiálnym pilierom moci.
Vzhľadom na ohýbanie a svojvoľný výklad ústavy ale aj ostatných zákonov, je nevyhnutné obmedziť súdnej moci jej súčasnú kreativitu pri výklade zákonov. Do času, kým sa nedosiahne úplná obmena členov súdnej moci za takých vybraných zástupcov ako je navrhované v časti o CST hodnotení ich vyspelosti/vhodnosti na post, súdna moc má mať Ústavou výrazne obmedzenú možnosť vlastnej svojvoľnej interpretácie zákonov.
Preto jedným z riešení je, aby Ústava mala paralelne vytvorenú aj svoju predikátovú formu (predikátovy počet je matematická disciplína operujúca s výrokovou logikou). Rovnako, ľubovoľný predkladaný zákon, či otázka na Ústavný Súd má obsahovať záväzne aj svoj predikátový ekvivalent. (Zákonodarný zbor má byť tvorený najvyspelejšími zástupcami národa, predpokladá sa preto automaticky aj ich rozhľad a všeobecná vzdelanosť).
Potom súlad čohokoľvek s ústavou je výsledkom matematickej operácie a nie subjektívneho výkladu. Súdna moc takto bude iba overovať platnosť predikátových výrokov. Neostane jej žiadny priestor pre subjektívny výklad (v diskusii padli aj návrhy na použitie iných technológií).
Pretože strana urobí aj výber kandidátov do súdneho piliera, ktorých potenciálne navrhne, kandidáti tejto strany pôsobiaci v súdnej moci, budú mať implicitne implementovanú imperatívnosť spravodlivého rozhodovania. Postupne, ako sa obmení súdny stav za nových kandidátov, svojvoľnosť a ohýbanie práva stratia na relevantnosti.
Kto vládne spoločnosti ? Prečo nám vládnu práve takí ?
V prednáške sme sa venovali aj vývoju spoločnosti, lebo to má vplyv na naše rozhodovanie a to, koho si vyberáme za svojich zástupcov. Kliatba Svätopluka (https://narodneobrodenie.sk/category/kliatba-svatopluka/) odhaľuje, že sme prešli značne zložitým vývojom a skladba súčasnej spoločnosti je pomerne nehomogénna. Prekvapením je, že do čela riadenia spoločnosti sa dnes temer výhradne dostávajú jedinci, ktorých hodnoty sú úplne odlišné od zbytku populácie, t.j. konkurencia, hrabivosť, okrádanie, čo je v rozpore s našimi civilizačnými hodnotami (sme behaviorálna skupina typu K) ako sú spolupráca, tvorivosť, či vzájomná pomoc.
Poslednú dobu je to už očividné, že títo jedinci myslia inak ako zbytok národa. Súčasný demokratický systém správy spoločnosti sa vyvíjal pri dotyku behaviorálnych skupín typu K a R.
K aj R považujú práve svoje správanie za normálne a mravné. Ideológie preprogramúvajú evolučne a empiricky získané normy správania na normu podľa behaviorálnej skupiny, ktorá ho presadzuje – odstrániť archantropické myslenie dôrazom na mravnosť je nemožné. Keď presiaknu riadiace štruktúry štátu, oni vyhodnotia ich správanie ako mravné. Načo nám bude dôsledné dodržiavanie zákonov, pokiaľ ich vytvoria jedinci so zvrátenými životnými hodnotami? Preto je extrémne dôležité, koho si vyberáme, aby nás zastupoval.
Musí to byť technické opatrenie narúšajúce mechanizmus stúpania psychopatov, či ostatných ontologicky zaostalých jedincov po spoločenskom rebríčku. Sú veľmi úspešní, dokážu presvedčiť 2/3 konvenčnej spoločnosti, že práve oni prinášajú tú sľubovanú budúcnosť. Nie, nimi to nie je možné dosiahnuť. Vývoj civilizácií prinášajú postkonvenčne mysliaci ľudia. Nestoja veľmi o moc, napĺňajú ich skôr ich špecifické oblasti v ktorých pôsobia. A už vobec nechcú vystaviť seba a svoje rodiny špine spojenej s politikou. Ak nájdeme a vyberieme aspoň niekoľko takýchto osobností a dostaneme ich do niektorého pilera moci, vývoj bude pokračovať namiesto súčasného úpadku.
Základ ale bude posudzovanie a výber minimálne aspoň podľa činnej spôsobilosti lebo to zníži počet výskytu jedincov v parlamente, ktorým by sme za normálnych okolností nezverili ani ometanie pavučín na rybničnom stavidle za dedinou.
0 Comments