Každý problém má svoje riešenie, ak nájdeme jeho príčiny. Príčinou hroziacej digitalizácie peňazí na úrovni centrálnych bánk (CBDC) s dôsledkami typu „sociálnej či ekologickej regulácie“, a reálne cválajúcej inflácie (nad 9% ročne) ničiacej menu a pozbavujúcej ľudí hodnôt, je takto nastavená politika skupín ovládajúcich „fiat“ (teda ničím nekryté) peniaze a bankový systémom sveta. Keďže zásadné riešenie nie je momentálne v našich silách (vo svetovom meradle sa však veci vyvíjajú týmto smerom, podrobnosti inokedy), navrhujeme riešenia čiastočné. Jedným z nich je zavedenie lokálnej, doplnkovej, núdzovej meny, – pomenujeme ju pracovné známky (PZ) – ktorá udrží v aktívnej činnosti komunity a ich príslušníkov a obmedzí negatívny vplyv oficiálnej národnej/nadnárodnej meny na život spoločnosti.
„Barter“ nie je riešením – jeho podmienkou je, aby jeden partner mal to, čo ten druhý chce. Systém PZ tento problém rieši. Iný dôležitý poznatok: komunity sa rozpadávajú vždy vtedy, keď recipročnú peňažnú výmenu nahradia dary.
Je múdre poučiť sa z minulosti a zo sveta. V 30. rokoch 20. storočia prostredníctvom PZ našli ľudia prostriedok podporujúci výmenu ich aktivít tak, aby jeden druhému dávali prácu. Ako „núdzové meny“ sa používali zajačie chvosty, drevené kotúče s vyrytým nápisom „In God We Trust“, morské mušle, aj poštové známky.
Ak majú peniaze dve základné funkcie: umožňovať výmenu (tovar za tovar, tovar za prácu) a byť hodnotou (majetkom, pokladom), do lokálnej meny bol zabudovaný stimul zabraňujúci druhej funkcii, to znamená jej zhromažďovaniu zo strachu pred budúcnosťou, čo automaticky obmedzuje plnenie prvej funkcie, pre ktorú vlastne peniaze vznikli. Tým totiž klesá ich množstvo v obehu, čím pripravujú ostatných o možnosť vykonávania výmenných transakcií.
Teoretikom „slobodnej ekonómie“ bol argentínsko-nemecký podnikateľ Silvio Gessel (1862-1930). V roku 1919 bol ministrom financií v Bavorsku, no čoskoro ho ultrapravičiari zatkli. Systém PZ sa uplatnil/uplatňuje v celom svete, počet lokálnych menových systémov na celom svete dosiahol na prelome storočí 4500.
V Nemecku bol v časoch hyperinflácie, ktorá vyvrcholila 18. novembra 1923, uskutočnený experiment „Wara“ (tovarové peniaze), kryté uhlím. Išlo o papier, ktorého množstvo bolo kryté zásobou uhlia, na ktorý sa každý mesiac musel prilepiť kolok (inak by bol neplatný); ten zabezpečoval, aby si menu Wara nikto nezhromažďoval do zásoby, ale aby obiehala vnútri komunity. Postupne ju používalo viac ako 2000 firiem v celom Nemecku, ale centrálna banka ju v októbri 1931 zakázala ako „ilegálnu“.
O uplatnení „kolkovaných núdzových peňazí“ v rakúskom meste Wörgl existuje film „Zázrak vo Wörgli“. Tu starosta vložil do miestnej sporiteľne 40-tisíc šilingov a v rovnakej hodnote vydal „poukážky hodnoty práce“, na ktoré každý mesiac bolo potrebné lepiť kolok vo výške 1% nominálnej hodnoty poukážky. Tak sa v tomto meste odstránila nezamestnanosť a zároveň opraviť cesty, vybudovať chodníky, zabezpečiť pitnú vodu, atď. Práve 1% kolok sa ukázal ako mimoriadne účinný nástroj generujúci prácu. Tu rovnako zasiahla centrálna banka… a nezamestnanosť sa vyšplhala na 30%. Poučenie: zakazovanie riešenia problémov na decentralizovanej lokálnej úrovni vedie k hľadaniu „záchrancu“ (Nemecko, Rakúsko – Hitler) a k príprave na vojnu.
PZ sa objavili aj v USA, existuje katalóg obsahujúci niekoľko tisíc príkladov v každom zo štátov USA. Americký profesor Irving Fisher propagoval experiment z Wörglu a v r. 1933 vyhlásil: „Správna aplikácia kolkovaných bankoviek by vyriešila veľkú hospodársku krízu za tri týždne!“ Prezident Roosevelt v r. 1934 vyhlásil New Deal a všetky „núdzové meny“ zakázal.
Spomedzi všetkých fungujúcich systémov uvedieme „Miestny výmenný systém obchodovania“ (Local Exchange Trading System – LETS). Vznikol vo Vancouveri (Kanada), kde v r. 1983 založili miestnu neziskovú spoločnosť „vzájomných zápočtov“, ktorej jediným nevyhnutným majetkom je osobný počítač. Išlo o členskú organizáciu, pri vstupe do nej sa platil malý vstupný poplatok na krytie počiatočných nákladov (5 dolárov) a ročný príspevok 10 dolárov. V systéme sa používajú PZ v kurze 1 dolár = 1 PZ.
Systém funguje takto: Účet Anny je na začiatku nula. Z informačného centra sa dozvedá, že Stano ponúka opravu auta, že v systéme je zubár Jozef, že Ján má záujem o čerstvo upečený chlieb. Anna vidí možnosť obchodovania. So Stanom sa dohodne na 30 PZ za opravu auta, plus 20 dolárov v hotovosti za motorové sviečky. Jozef jej ošetrí zuby za 50 PZ plus 10 dolárov v hotovosti. S Jánom sa dohodne, že mu v týždni dodá dvakrát chlieb za 10 PZ a zistí, že Ján má záujem aj o zeleninu z jej záhrady za ďalších 30 PZ. Platba PZ sa uskutočňuje elektronicky (telefonicky) cez systém LETS. Na konci Anna získa tovar a služby, ktoré potrebuje, v celkovej hodnote 110 dolárov len za 30 dolárov v hotovosti. A dlhuje 30 PZ komunite ako celku. PZ nie je mena, ktorá je nedostatková; akonáhle sa ľudia dohodnú na obchode, PZ je okamžite k dispozícii. Zostatky nie sú zaťažované nijakými úrokmi.
Vo Francúzku je systém „Le Grain de Sol“ (Zrnko soli). Tu sa okrem popísaného systému LETS zaviedla tradícia veľkých trhov, na ktorých sa „vymieňajú“ nielen syry, ovocie, koláče, ale aj recepty, inštalatérske práce, strihanie, holenie, inštruktáž plachtenia, či kurz angličtiny.
V Japonsku sa uplatňuje druh doplnkovej meny „Hureai Kippu“ – Lístky opatrovateľského vzťahu. Študent poskytne hodinovú sociálnu starostlivosť v Tokyu, čo je pripísané na jeho účet, z ktorého možno čerpať na služby pre jeho rodičov na vidieku. Sú aj systémy spojené so zberom odpadu, za ktorý sa získavajú doplnkové peniaze, ktoré nahrádzajú cestovné lístky v MHD.
Návrh riešenia:
1. Peniaze sú informačný systém: informujú o výmene medzi ľuďmi a tieto výmeny umožňujú.
2. Pri PZ nejde o zrušenie národnej/nadnárodnej meny, iba o jej doplnenie v rámci komunity (lokality) v oblasti sociálnych funkcií, ktoré oficiálna mena nemá v svojej náplni.
3. Ide o doplnkový nástroj na formalizáciu vzájomnej pomoci, ktorý neničí reciprocitu a spoluprácu, ale naopak, podporuje ju.
4. PZ – nazvime ich napríklad „lipa“ v kurze 1 euro = 1 lipa, má byť niečím krytá: záujmom, prácou, oficiálnou menou.
5. Pri uplatnení systému LETS je potrebné „riadiace informačné centrum“ (RIC), ktoré bude „spravovať“ krytie meny (informuje o záujmoch, o potrebe práce, spravuje peňažný vklad v národnej/nadnárodnej mene). Pri uplatnení systému Wörgl, emituje papierové PZ a kolky na ne.
O zriadení RIC v riešení 04/2022.
25. 09. 2022.