NÁRODNÉ OBRODENIE

Koncepcia zahraničnej politiky

Úvod

Slovensko je skôr malá krajina v strede Európy bez prístupu k moru. Geopoliticky patríme k štátom pevniny. Zahraničnopolitické vzťahy majú pre nás mimoriadnu dôležitosť. Nasvedčujú tomu naše historické skúsenosti aj súčasné zahraničnopolitické tlaky na náš štát. Zahraničná politika má maximálne prispieť k vonkajšej bezpečnosti štátu a zároveň v daných podmienkach minimálne obmedziť vnútorné záujmy štátu.

Historické skúsenosti

Kľúčové udalosti v našich dejinách boli zahraničnopolitického rázu. Kráľ Svätopluk uzavrel zmluvu (mier) s cisárom Východofranskej ríše Ľudovítom Nemcom (roku 874) a tým si uvoľnil ruky pre rozširovanie svojho kráľovstva na severovýchod aj severozápad (Česko) aj na juh. Len vďaka mieru s Východofranskou ríšou jeho kráľovstvo vošlo do dejín ako Veľkomoravská ríša. Jeho ríšu vyvrátil príchod maďarských kmeňov. Po akej-takej konsolidácii pomerov nasledoval vpád Tatárov. Opäť po akej-takej konsolidácii nasledovali tri storočia tureckých vojen. Záver tureckých vojen kombinovali náboženské vojny (katolíci/protestanti) a nasledoval zrod nacionalizmu na Slovensku aj u okolitých národov Panónie (Uhorska). Výsledok I. svetovej vojny bol výnimočne priaznivý pre Slovákov. Aj keď nasledoval zápas o uznanie národnej samostatnosti v Československu, ale viedli sme ho v priaznivejších podmienkach ako takmer storočný podobný zápas v Panónii. Vyústil do vytvorenia samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993.

Súčasné problémy v zahraničnej politike

Vznik samostatného Slovenska uľahčila existencia dnešnej Európskej únie. Zánik Československa a súčasné prihlásenie sa k perspektívnemu členstvu v EÚ nás ušetrilo zápasu o hranice s Maďarskom, prípadne aj s Českom alebo aspoň o zmenu vnútorného usporiadania, najmä v podobe územnej autonómie pre Maďarov a s ňou súvisiaceho spolužitia Slovákov a Maďarov na južnom Slovensku.

Postupne vychádzali na povrch tienisté stránky členstva v EÚ. De facto povinné členstvo v NATO bez referenda, ešte pred formálnym členstvom súhlas na prelet lietadiel NATO ponad Slovensko na bombardovanie Juhoslávie, prinútená účasť našich vojakov vo vojne v Iraku, Afganistane, teraz dodávky zbraní Ukrajine. Zahraničná politika EÚ sa stotožnila so zahraničnopolitickými záujmami kľúčových krajín Nemecka a Francúzska a ostatné členské krajiny sa musia zaradiť do zástupu. Toto chceme zmeniť. Tlak EÚ na zmenu našich tradičných eticko-morálnych zásad v podobe prijatia politiky gender.

Výzvy pre zahraničnú politiku Slovenska

Zahraničná politika Slovenska má vytvárať podmienky pre partnerské až priateľské vzťahy so štátmi na celom svete na globálnej a kontinentálnej úrovni aj na regionálnej úrovni. Osobitnou výzvou sú vzťahy vo vnútri NATO a EÚ.

Na globálnej úrovni môžeme v súčasnosti považovať za superveľmoci Spojené štáty, Rusko a Čínu. Chceme zrušiť zmluvu s USA o obrannej spolupráci. Inak voči žiadnej z nich nemáme osobitné požiadavky a formálne žiadna z nich nemá voči Slovensku osobitné požiadavky. Vzťahmi s USA a Ruskom prostredníctvom NATO a EÚ sa budeme zaoberať osobitne. NATO aj EÚ nás nútia do nepriateľského vzťahu voči Rusku. Taký vzťah nezodpovedá našim záujmom ani našim historickým tradíciám a tomu sa máme primeraným spôsobom vzoprieť. V súčasnosti nás Rusko zaradilo do kategórie nepriateľských štátov, pretože naša súčasná slovenská vláda E. Hegera robí voči Rusku nepriateľskú politiku dodávkami zbraní útočného charakteru Ukrajine. Toto zaradenie chceme buď priamo zmeniť alebo výslovne uvádzať z ruskej strany, že Slovensko robí inú politiku voči Rusku ako ostatné nepriateľské štáty. Dosiahli to už Maďarsko a Turecko. Nemecký prezident Steinmeier (?) povedal nedávno srbskému prezidentovi Vučičovi, že Srbsko si bude musieť vybrať medzi záujmom o členstvo v EÚ a podporou Ruska. To je falošná dilema, nezodpovedajúca dejinám a záujmom celej Európy, zodpovedajúca len záujmom niektorých štátov EÚ. EÚ musí túto dilemu opustiť, inak sa vnútorne veľmi oslabí. Zahraničná politika Slovenska musí mať zmenu tejto dilemy EÚ za svoju prioritu.

Na regionálnej úrovni Slovensko má minimálne korektné vzťahy so všetkými susedmi. Prispelo k tomu mierové rozdelenie Česko-Slovenska a v podstate úspešné budovanie novej Slovenskej republiky. Na začiatku napäté vzťahy s Maďarskom sa dostávajú do lepšej polohy. Korektné vzťahy s Maďarskom však nestačia na zvládnutie nadchádzajúcich výziev. Energetickú krízu, príliv utečencov, finančnú krízu, tlak na modifikáciu vnútornej a vonkajšej  politiky EÚ nezvládnu len jednotlivé krajiny, musia sa viaceré spojiť. Prirodzenými spojencami sa javia Česko-Slovensko-Maďarsko. Časom by sa mohli pripojiť Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko a ďalšie. Slovensko má potenciál stať sa kľúčovým štátom pre také spojenectvo. V Česku sú cudzie takému spojenectvu extrémne prozápadné prúdy, reprezentované v súčasnej českej vláde Petra Fialu. S Maďarskom sa môžeme usilovať o spoločný tlak na zmenu politiky EÚ s tým, že maďarskou podmienkou nemôže byť zmena vnútorného usporiadania Slovenska. Maďarsko má rovnaký záujem na zmene politiky EÚ ako Slovensko, nemôže klásť vnútorné podmienky. S Poľskom máme spoločné záujmy v zahraničnej politike s výnimkou poľských požiadaviek voči Rusku a Nemecku. Naše vzťahy s Poľskom môžu spočívať na základe, že voči ich vzťahom s Ruskom a Nemeckom zostávame neutrálni, v ostatnej zahraničnej politike máme záujem na spolupráci. Ukrajine by Slovensko nemalo dodávať žiadne zbrane ani nedovoliť prepravu cudzích zbraní po slovenskom území. Máme spolupracovať s Ukrajinou v humanitných otázkach. Máme prijímať utečencov z Ukrajiny s tým, že musia rešpektovať slovenské podmienky. Humanitná podpora Ukrajiny a ukrajinských utečencov by bola z našej strany silnejšia, ak by Ukrajina bola ochotná pristúpiť na rokovanie o vyriešení súčasného konfliktu. S Rakúskom nás spája najkratšia hranica a korektné vzťahy. Máme ich rozvíjať ako je možné.

NATO

Organizácia NATO vznikla v roku 1949 na vojenskú obranu západnej Európy pred komunizmom. Začiatkom 90-tych rokov zanikol Sovietsky zväz, zanikla Varšavská zmluva a bývalé východné štáty sa bez prekážok pripravovali na vstup do EÚ. Tým zanikli podmienky pre existenciu NATO, ale Západ NATO udržal.  NATO nerieši žiadnu našu bezpečnostnú otázku, naopak, zaťahuje nás do vojen v severnej Afrike, na Blízkom východe a do konfliktu s Ruskom. Rusko nepovažujeme za svojho nepriateľa a nepotrebujeme obranu pred Ruskom. NO sa bude usilovať o čím skorší výstup Slovenska z NATO.

Európska únia

Medzinárodné organizácie, z ktorých sa vyvinula Európska únia, vznikli v období (prvej) studenej vojny a zohľadňovali záujmy vtedajších členov. Po rozpade Varšavskej zmluvy vtedajšie jej mimosovietske členské štáty vstúpili do EÚ, pretože sa javila ako optimálna medzinárodná organizácia a samé neboli schopné vytvoriť vlastnú organizáciu. Za dve desaťročia členstva však vystúpili na povrch viaceré vnútorné problémy EÚ a členstva v nej, ale dva hlavné: orgány EÚ zohľadňujú najmä záujmy pôvodných členov, možno aj nevdojak, pretože ich prirodzene považujú za najlepšie a po druhé, EÚ je vazalom Spojených štátov a nie je schopná vymaniť sa z ich područia. Situáciu ešte zhoršuje pôsobenie globálneho hlbinného štátu (deep state) v celom euroatlantickom priestore. Len Poľsko a Maďarsko sa odvážili postaviť požiadavkám Bruselu (Poľsko vo veci sudcov, Maďarsko tiež vo vnútornej záležitosti) a EÚ začala proti nim konanie a chce im zastaviť prísun vnútorných finančných dávok. Európsky parlament má výhrady voči ustanoveniu slovenskej ústavy, že manželstvo tvoria len muž a žena. Vláda NO sa postaví proti zasahovaniu do vnútorných záležitostí. Postaviť sa na odpor Bruselu nezvládze len jeden štát. Ak by sa nám podarilo vytvoriť blok štátov, ktoré by si navzájom pomáhali, proces budovania účinného odporu voči vnúteným opatreniam Bruselu by sa urýchlil. Podobne odpor proti sankciám proti Rusku, ktoré postihujú viac nás než Rusko. Teoreticky stačí jeden členský štát, ktorý by pri predlžovaní sankcií zahlasoval proti a sankcie by padli. Žiadny štát sa však neodvážil, pretože kolektívny Západ by ho finančne zničil. Ak by však viac štátov zahlasovalo proti, nebolo by ich možné hospodársky zlikvidovať. Zrušenie sankcií by prospelo aj Rusku, čiže bolo by možné počítať s hospodárskou pomocou Ruska.

V súčasnom období Slovensko, ani iné stredoeurópske štáty nie sú pripravené vystúpiť z EÚ, ale keby sa tlak EÚ proti nám stupňoval, bolo by potrebné budovať alternatívu existencie mimo EÚ.

Národné obrodenie je pripravené vytvárať podmienky pre kvalitatívne inú existenciu Slovenska v medzinárodnom prostredí.

V Bratislave, november 2022.     

JUDr. Ján Čarnogurský, Národné obrodenie.