Omyl alebo návnada ?

V Interview s Tuckerom Carlsonom zaznelo vyjadrenie V.V.Putina, že Podkarpatská Rus, resp. Zakarpatská Ukrajina by mala pripadnúť Maďarsku, pretože tam žijú Maďari (Magyarians) a predtým toto územie patrilo Uhorsku.

V kuloároch zasadania SNR v Slovenskom Raji 17.2.2024 sme skonštatovali, že toto vyjadrenie nebolo náhodné, ale sleduje sa tým konkrétny cieľ bezštruktúrneho pôsobenia Ruskej Federácie (RF) na krajiny strednej Európy. Týmto interview RF formuje informačné pole. RF je veľmoc a podobne ako USA nie je možné si ju idealizovať. Poďme si teda racionálne rozanalyzovať akú psyops RF spustila voči krajinám strednej Európy. Predovšetkým RF je nástupcom ZSSR a imperiálneho Ruska a preto bola prítomná po skončení 1. svetovej vojny na Trianonských rokovaniach o povojnovom usporiadaní Európy. V.V.Putin veľmi presne vie, že na územiach pôvodného historického Slovanského Uhorska vznikli rovnocenné nástupnícke národné štáty ako sú dnešné nehistorické Maďarsko (Magyaria),  Slovensko (Slovakia), Srbsko (Serbia) , Slovinsko (Slovenia), Česko (Czechia), Bosnia, Hercegovina, Macedonia, …atď.

Slovanské Uhorsko = Karpathian Slavic Empire tento názov budeme používať v texte, aby po preklade článku do Ruštiny, Nemčiny či Angličtiny nesplynul a nezamieňal sa názov súčasného nehistorického Maďarska (Magyarország, resp. Magyaria)  s historickým slovanským Uhorskom (i.e. Karpathian Slávia).

V.V.Putin rovnako vie, že na podkarpatskej Rusi žije maďarská menšina v zastúpení iba  cca 8-10% a pokiaľ v odeskej oblasti žije cca 20% Rumunov, potom by sa teda mali pri tejto logike prinajmenšom s aspoň dvojnásobnou horlivosťou snažiť odovzdať Odesu predovšetkým a to najprv Rumunsku. Na podkarpatskej Rusi žijú Rusíni (Ruthenians), národ, ktorý na rozdiel od Slovenska ani na Ukrajine (UA)  ani v RF ako národ neuznali. To je len pripomienka ku precízne zvolenej a prezentovanej faktografii počas interview s T.Carsonom, ohľadne toho, ako sa národom darilo (v ZSSR) a darí v RF.

Zdroj: Standard

Na návnadu ako prvý skočil Rastislav Káčer, bývalý SR veľvyslanec v USA a za predchádzajúcej kompradorskej progresivistickej vlády minister zahraničných vecí SR. Jeho dôvodová argumentácia je, že pokiaľ “Putin” na UA zvíťazí, potom už nebudú platiť hranice a Maďarsko získa chuť si tiež ukrojiť z južného Slovenska ako sa to udialo po viedenskej arbitráži. Preto je nevyhnutné stáť na strane UA proti RF za každú cenu.

Je potrebné pripomenúť, že dokonca už za minulej vlády sa žiadalo od Káčera, aby sa ospravedlnil za takéto extrémne výroky o údajných územných nárokoch Maďarska.

Dokonca v minulosti Budapešť oficiálne dementovala, že by mali takéto požiadavky a Káčerovi odporučili psychiatra. Na takéto provokácie sa už samozrejme chytil taký radikálny maďarský politik ako je László Toroczkai (Jobbik) s vyjadrením, že sa teší, kedy už bude mať Maďarsko spoločnú hranicu s Poľskom.

Takže miestni atlantickí vojnoví jastrabi sa vrhli na návnadu a začali okamžite pracovať na vyvolávaní napätia medzi národmi SR a HU !

Zo strany SR neboli na vyjadrenia V.V.Putina absolútne žiadne reakcie, ani náznak, žeby si SR chcela niečo nárokovať v podkarpatskej Rusi.

Tento „prešľap“ V.V.Putina však bolo potrebné uviesť na pravú mieru. Ozvali sa historici, (ako prvý Anton Hrnko) ktorí uviedli na pravú mieru Putinov omyl ktorý vzniká a má potenciál sa objavovať vždy pri spojení názvu súčasného novodobého nehistorického (Magyaric) Maďarska (Magyaria) s historickým Slovanským Uhorskom.

Marián Tkáč uviedol na pravú mieru omyl Vladimíra Putina ohľadne faktu, do ktorého štátu patrila Zakarpatská Ukrajina, resp. Podkarpatská Rus do 2SV. V rozhovore vysvetlil pozadie predčasného vyvolania Slovenského Národného Povstania a že to bola intriga E.Beneša zaplatená práve východným územím ČSR. Na tomto území žije národ Rusínov, ktorých RF ani UA dodnes ako národ neuznala. Spomenul aj snahy Podkarpatskej Rusi po r.1993 riešiť si svoje štátoprávne usporiadanie.

Zdroj: Paralelne

Zároveň bol pripravený neverejný list na ambasádu RF v SR od našej ďalšej významnej slovenskej osobnosti ponímajúcej medzinárodné uznanie zo strany RF. V záujme historickej pravdy a porozumenia medzi národmi, veríme, že pán veľvyslanec o týchto faktoch, a to nielen na základe listu, informuje príslušné orgány Ruskej federácie.

Potiaľ by sa teda mohlo zdať, že išlo o omyl. Podozrivé bolo, že mlčali aj konceptuálne analytické portály. Pre Národné obrodenie to znamená len sa opätovne zamyslieť nad pozadím, kto sú to tvorcovia KSB.

Na schôdzke V4 v Prahe sa Viktor Orbán k tejto téme vyjadril a uzavrel ju už tradične konzistentne, že Maďarsko nemá žiadne územné nároky na Podkarpatskú Rus. A zároveň pripomenul, že majú zlé historické skúsenosti (1956), preto by uprednostnili nemať spoločnú hranicu s RF. (echo24.cz , Infovojna, 5.3.2024).

Potiaľ to vyzeralo, že návnadu zdanlivé ciele nezhltli a politickí reprezentanti v HU a SR v zárodku utlmili možné medzietnické pnutia medzi našimi národmi. Teda pokiaľ tento „omyl“ nebol cielený práve na liberálnych progresívcov, s ktorými sa vzhľadom na ich všeobecný rozhľad veľmi ľahko manipuluje, a to je jedno, či nimi manipulujú USA alebo RF.

Poznámka pre slovenských voličov: v sobotu 23.3.2024 idete voliť prezidenta SR, veľmi dobre zvážte, koho posadíte do kresla. Prezident musí byť schopný čítať medzi riadkami diplomatických gest. Tábor Káčera, Korčoka a zbytku limitrofov si nevie vypočítať ani priamu reakciu na svoje primitívne kroky. Pri zohľadnení vyššie uvedených reakcií historikov a politikov sú vážne pochybnosti o ich schopnosti sofistikovanejšieho a komplexného myslenia. Pokiaľ kandidátom tohoto tábora chýba aspoň elementárny historický rozhľad, potom implicitne nie je možné zároveň predpokladať ani existenciu aspoň základného všeobecného rozhľadu. A to je na vrchného veliteľa OS SR a hlavného reprezentanta SR v zahraničí trochu primálo.

Charakteristika limitrofov: Keď si limitrofovia uvedomia, že víťazstvo nie je zaručené, utekajú do druhého tábora (aby mali čas zaujať miesto bližšie k pánovi, ktorý rozdáva plyšáky) tak rýchlo a náhle, že niekedy sú dokonale naplánované a takmer vyhraté vojny prehraté kvôli takémuto spontánnemu úteku “spoľahlivých spojencov”. (Zdroj: Armádny magazín)

O akú operáciu teda ide ?

Ak to nebol omyl, a to sme predpokladali okamžite od uverejnenia interview T.Carlsona s V.V.Putinom, tak rozbehnutá akcia, ktorá bola historikmi zdanlivo uhasená, sa musí iniciátorom udržať v chode ďalšími korekčnými podnetmi. A tie sa aj udiali. Tak si tu teraz uveďme sériu korekcií bezštruktúrneho pôsobenia RF na naše krajiny.

Po cca mesiaci to bol

Dmitrij Medvedev, ktorý znova otvoril už uzavretú tému, v zhode s V.V.Putinom vyhlásil, že oni sú za „vrátenie“ častí UA okolitým národom. Proste pokračoval v naratíve, ktorý začal V.V.Putin. Dokonca v televíznej relácii sa ukázala aj mapka. Pri podrobnejšom skúmaní však vychádza najavo, že ide o spätné podhodenie podkladov samotných “atlantických jastrabov” uverejnených ešte v r.2022 v poľskej TV.

Dmitrij Rodionov:  NATO sa pripravuje na rozdelenie Ukrajiny. Rusko dementovalo tento komplexne podaný konštrukt. Pravdepodobne boli tvrdenia v článku už evidentne nad rámec cieľového stavu projektovaného informačného poľa.

Ak sa niečo dementuje, potom je potrebné znovu nasmerovať infopole žiadaným smerom a tú korekciu urobil:

Sergej Naryškin: prohlásil, že Rusko vyhraje nad kolektivním Západem ve chvíli, až budou osvobozeni všichni, kteří chtějí být osvobozeni

Vo svojom vystúpení znovu otvoril tému, aby si UA rozobrali okolité národy.

Vladimir V. PutinInterview 18.3.2024 s Dmitrijom Kyseľjovom zopakoval, že západnú Ukrajinu by si mali rozobrať, krajiny, ku ktorým historicky tieto územia patrili. Už sa vyhol pomenovávaniu iných krajín, explicitne menoval iba Poľsko. Pôvodnou návnadou sa teda pravdepodobne oslovovalo nepriamo Poľsko, aby v analógii na podkarpatskú Rus sa v Poľsku vyvolali podobne želané reakcie voči Ľvovskej/Volynskej oblasti.

Zároveň tým, že sa vyhol explicitnému spomenutiu iných krajín, vieme, že správa príslušným úradom RF bola doručená. Z alternatívnych médií nerozpoznal hru aeronet a dovysvetľoval mém, čo sa už medzičasom korekciami sťahoval z obehu.

Putin, Medvedev, Naryškin. Oni nie sú iba obyčajní závislí novinári, ktorí píšu na niekoho objednávku. Oni konzistentne v priebehu mesiaca udržiavajú a živia v obehu tento naratív. Snáď ani nemusíme písať o čo tu ide. Slovami transatlantických partnerov navádzajú krajiny strednej európy na vykonanie:

„Let’s dogs eat their own food”.

(Nechajme psy, nech si zožerú svoju vlastnú polievočku.)

Dňa 15.3.2024 zverejnil Dmitrij Medvedev tzv. Medvedevovu mierovú formulu. V nej je záverečným aktom prebiehajúceho konfliktu uznanie celého územia „bývalej Ukrajiny“ za územie Ruskej federácie. Ak by sme nemali povedať diplomaticky, že vrcholní predstavitelia RF sú vo svojich vyhláseniach nekonzistentní, potom tu popisovaná prebiehajúca psyops od uskutočnenia Interview s T.Carlsonom až doteraz týmto nadobudla skutočne charakter provokácie určenej krajinám strednej Európy.

Alternatívna budúcnosť prosperity regiónu

V Carlsonovom Interview bolo veľa opisu pozitívnej budúcnosti. V.V.Putin naznačil Poľsku (explicitne práve Poľsku), že máte Yamal, ktorý nepoužívate. Môžte mať výrazne lacnejšie energie. To sa v čase prekrývalo s oznámením, že Miele zatvára komplet výrobu v Nemecku z dôvodu neudržateľných nákladov na energie a sťahuje sa práve do Poľska. Poľskí vlastenci musia vidieť budúcnosť deindustrializovaného Nemecka a víziu presunutia bývalého najvyspelejšieho priemyslu Európy do Poľska, resp. do strednej Európy. S prebiehajúcim ultimátom Nemecku (kauza Taurus) sa začína rysovať nová demarkačná línia oddeľujúca budúci európsky západný postindustriálny priestor. Demonštratívne v tomto čase Maďarsko podpísalo výhodné dlhoročné zmluvy na dodávku energonosičov z RF. V EÚ zavádzané CO2 povolenky a dotačný systém na “elektromobilitu” spolu s neschopnosťou koordinovaného a plánovaného investovania do novej elektro-rozvodnej európskej infraštruktúry už teraz likvidujú bývalý najvyspelejší priemysel na svete. Zachytili ste, že čínska BYD zamýšľa  postaviť fabriku v Maďarsku ?

Zdroj: knnindia.co.in

Vyživovať a udržiavať zbytky UA (iná forma reparačných dávok od porazených v konflikte, len zaplatená krajinami strednej Európy) rozdelené medzi “ochotných” západných susedov si vyžaduje silné ekonomiky. Inak nemá zmysel im zveriť správu západných oblastí, ako sa to vytrvalo nenápadne podsúva. Silné ekonomiky sa zároveň neutralizujú vyššie uvedenou formou “povojnových  reparácií”. RF potrebuje mať na svojich hraniciach bývalé krajiny východného bloku relatívne bohaté. Získa tým cez ekonomickú prioritu aj blokovanie ich ochoty útočiť na RF na silovej úrovni, lebo tým by všetko stratili . Ako výstižný a zároveň aj výstražný  príklad je UA. Iba nezávislá ekonomika od vydieračskej politiky EU umožní krajinám strednej Európy znova stúpať od silovej priority (vojna ako jediné východisko podľa ich súčasných západných tútorov) postupne k vyšším a vyšším prioritám riadenia.

Poľsko (PL) sa v poslednom desaťročí masívne militarizuje. Vedeli sme, že to množstvo vojenskej techniky, ktoré sa cez naše územia prepravovalo na UA sa raz použije. A kde bola UA pred začiatkom ŠVO, tak tam je už dnes podobne pripravený jej nástupca zo strany KoZa (Kolektívny západ). A pokiaľ zostane PL pod súčasným riadením, veľmoc RF sa logicky pokúsi odkloniť agresora inde.

V úvode článku sme povedali, že RF ako veľmoc si netreba idealizovať. Akémukoľvek silne militarizovanému a agresívnemu štátu na hraniciach RF je potrebné bezštruktúrne pomôcť vypustiť paru. Tak ako Daladier a Chamberlain “doniesli mier” tým, že presmerovali pozornosť Hitlerovho Nemecka na iný štát. Nechcime veriť, že sme práve tohto cieľa tu teraz znovu svedkom!

Ak čítame tieto procesy ako čítankovú ukážku metodológie Rozdeľ a panuj, tak vieme, že jedinou našou cestou suverenity je spolupráca väčšej skupiny štátov nezávisle od USA, od EU, ale rovnako aj od RF. Zakarpatský „omyl“, či snáď len historická nepresnosť a následná snaha o jeho udržanie pri živote však indikuje, že vo vzťahu k tejto veľmoci si musíme udržať racionálny odstup.

Ak to mieni RF s nimi proklamovanou a presadzovanou multipolaritou úprimne, tak im nezávislosť krajín strednej Európy nemôže vadiť a práve naopak mali by to podporiť. V blízkej budúcnosti je potrebné aby sme  prešli k rozšíreniu od formátu V4 k formátu V6 prípadne až V8 a to perspektívne hlavne smerom na juh.

Rôzne cudzie centrá riadenia nám už podsúvali ich podobné koncepcie: trojmorie, RU2. Všetky takéto koncepcie mali za cieľ naplniť úlohu, na akú bola použitá UA, alebo v minimálnom variante vytvoriť z bývalých slovanských krajín východného bloku nesvojprávny sanitárny koridor, chrániaci príslušné západné centrá riadenia.

Zdroj: YouTube

RF podsúva cez upozorňovanie na mierotvorné vystupovanie pápeža Bergolia projekt RU II (Rakúsko-Uhorsko II.). Preto sa na záver ešte vrátime ku forme kontroly Rakúsko-Uhorskej monarchie Habsburgovcami. Nie preto, že sa domnievame, žeby o týchto historických skutočnostiach partneri v RF nevedeli, to už sme vyjadrili veľmi jasne. Jeden z víťazov a architektov novej Európy v Trianone pozná v historickú realitu až veľmi presne a do detailov, keďže ju spoluvytváral. Vrátime sa k historickému Slovanskému Uhorsku (Karpathian Slávia) preto, aby sme dali jasne najavo, že vidíme opakujúci sa vzorec technológie riadenia/ovládnutia, len tentokrat prichádza z inej svetovej strany.

O našom spoločnom historickom Slovanskom Uhorsku

Otto von Bismarck: …iba Slovania predstavujú rasu, ktoré je schopná zničiť samu seba. S ich pomocou bude možné poraziť aj Rusko. Po jeho porážke zostanú tieto slovanské národy bez ochrany.

V podstate každá skupina Slovanov má svoje autonómne rozhodovanie, bitka pri Vozokanoch je príkladom, keď elita opustila národ, ale samotní Slováci vzali spravodlivosť do vlastných rúk a samostatne porazili nepriateľa. 

Na jednej strane Cézarove rozdeľuj a panuj sa dá implementovať a ľahko poštvávať Slovanov medzi sebou, ale cudzia vládnuca vrstva nikdy nemá istotu, že sa s ňou Slovania kedykoľvek nevysporiadajú.

Maďari (Magyarians), sú geneticky identickí s nami, napriek ich úplne odlišnému aglutinujúcemu jazyku. Majú rovnakú povahu, podobné zvyky, folklór. Antropologicky su to naši bratia slovania.

František Jozef II

Autor zisťoval u Rusov z oblasti Chanto-Mansijskej, ci rozumejú Maďarcine (Magyaric language), nie nerozumejú.

Pýtal sa tureckých obchodných partnerov, či sú im povedomé nápisy v Budapešti, keďže vzdialene pripomínajú Turečtinu. Nie, nespoznávajú žiadne slovo.

Zisťoval u známych vo Fínsku, či rozumejú aspoň niektorým základným slovám v Maďarčine (Magyaric language), nie nerozumejú vôbec.

Napriek tomu jazykovedci radia Maďarčinu (Magyaric language) medzi tzv.ugro-fínske jazyky.

Pri listovaní jednej diplomovej práci pravoslávnej bohosloveckej fakulty zaujal prehľad pravoslávnych far na území Uhorska v 19.storočí. V podstate v každej obci v dnešnom (Magyaric) Maďarsku sa viedli cirkevné obrady v staroslovenčine. To ako im mohli rozumieť Maďari (Magyarians) s ich nekompatibilným endemickým jazykom ?

Diderotovej encyklopédii z konca 18.storočia sa Uhorsko opisuje ako krajina, kde si všetky slovanské národy napriek rozdielnym jazykom vzájomne dobre rozumejú.

Zdroj: Sothebys

Historické Slovanské Uhorsko bolo značne mnohonárodné a zastúpenie slovanských jazykov (neskôr najmä slovenčiny) bolo také vysoké, že uprostred stredoveku franskí kronikári označovali Uhorsko ako slovanskú krajinu a v polovici 18. storočia sa v hesle Uhorsko Diderotovej encyklopédie tvrdí, že “maďarský jazyk je slovanské nárečie, a teda je príbuzný s jazykmi Čiech, Poľska a Ruska”.

Odkiaľ sa vzali dnešní Maďari (Magyarians) s ich dnešným jazykom, pokiaľ v čase vzniku Diderotovej Encyklopedie , do ktorej sa prevzal opis Uhorska od Mateja Bela podľa  Notitia Hungariae novae historico geographica (Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku), tam bol “Maďarský” (Magyaric) jazyk stále považovaný za jeden zo slovanských jazykov, ktorému rozumejú všetky okolité slovanské národy ?

Kedy na konci 18. storočia až v priebehu 19. Storočia si “Maďarský” národ, resp. Uhorský národ, či skôr niektorá slovanská podskupina Uhrov zamenil svoj jazyk, ktorý bol ešte pred 200-300 rokmi kompatibilný so slovanskými jazykmi v historickom Slovanskom Uhorsku za súčasnú formu ? Nechceme týmto článkom napádať mytológiu vzniku národa, ktorého existenciu dnes berieme ako fakt, a oceňujeme priateľské vzťahy s týmto bratským národom.

Na Mercatorovej mape historického Slovanského Uhorska z r.1632 je zaznačená aj poloha a teda už aj existencia tzv.Kumánskeho (maďarského - magyaric) tábora.

Cieľom je ale ukázať aké technológie použila Rakúsko-Uhorská monarchia (R-U) na upevnenie moci nad Slovanskou Uhorskou krajinou, kde mal úplnú dominanciu „nezvládnuteľný“ slovanský živel.

To nech je poučením hlavne dnes pre všetky národy strednej Európy.

V r.2014 zverejnila rusvesna.su článok k 100-mu výročiu existencie resp. vzniku Ukrajinského národa. V článku sa vysvetlila situácia, keď Habsburgská monarchia po vypuknutí vojny mala zrazu na svojom území nieže slovanský, ale priamo ruský národný „živel“, s ktorým boli oficiálne vo vojne. Vtedy podporili vznik ukrajinského národa násilnou ukrajinizáciou slovanských národov žijúcich na tom súčasnom území Ukrajiny, ktoré bolo do 1SV územím Habsburgskej monarchie. Rusíni, Rusi, Poliaci ale aj ďalšie menšiny, ktoré sa v R-U považovali za rusofilné sa museli „dobrovoľne“ prihlásiť k novej ukrajinskej národnosti, inak ich čakal transport do koncentračného tábora Thalerhof v dnešnom Rakúskom Grazi.

Paralelne s tým sa spustila aj mediálna kampaň, v článku bola uvedená aj titulná strana časopisu Ruskej menšiny v USA z Augusta 1914, ktorá už o mesiac mala v tiráži zmenu na časopis Ukrajinskej menšiny. Prečo aj v USA ? Pozadie zrodu svetových vojen sme vysvetlili v článku Tu.

Rakúsko-Uhorská monarchia spáchala na Rusínskom, Ruskom a Poľskom národe na svojom území genocídu. Nebol to prvý zrod nového národa na úkor likvidácie iných národov Rakúsko-Uhorskej monarchie. Habsburgovci iba zopakovali technológiu, ktorú už v minulosti použili.

V roku 1526 v bitke pri Moháči bolo porazené vojsko historického Slovanského Uhorska (Karpathian Slávia). Osmanská ríša si v nasledujúcich 150 rokoch rozšírila svoje územné zisky na sever až po územie súčasného Slovenska. Na jeseň roku 1683 sa podarilo spojeným vojskám vedeným poľským kráľom Jánom III. Sobieskim poraziť osmanskú armádu a postupne do začiatku 18. storočia vytlačiť Osmanov preč z historického Slovanského Uhorského územia.

Zdroj: CSFD.sk

Na znovudobytom území zostalo niekoľko generácií Slovanov, ktorí boli počas invázie prinútení komunikovať s novou osmanskou verejnou správou turkickým dialektom (zachovalo sa v živej podobe niekoľko málo slov dovezeného osmanského dialektu tzv.magyarikum). Habsburgovci si uvedomili silu víťazstva, aj kto ho vojensky zabezpečil. Podobne ako v rímskej ríši bolo nevyhnutné jednotu v zbrani čo najskôr rozbiť, aby samotná cudzia vládnuca aristokracia nebola ohrozená hrozivou zjednotenou brannou mocou Slovanov. Ku zozbieraným niekoľkým ústne zachovaným slovám dovezeného cudzieho dialektu, reliktu po osmanskej invázii, vymyslel ku koncu 18.st. František Kazinczy dodatočných 10 000 slov nového  (magyaric) maďarského jazyka.

Je to uznávaná osobnosť, ktorá svojim najvýznamnejším životným dielom umožnila neskoršiu kodifikáciu dnešného  maďarského (magyaric) jazyka. V historickej Slovanskej Uhorskej oblasti (Karpathian Slávia) sa nachádza aj iný jazykový endemit – Dákovia s ich do dnešných čias zakonzervovaným historicky prvotným proto-románským jazykom. Kľjosov výskum to vie celkom jasne vysvetliť ako výhonok širenia R1b z malej Ázie na balkán, kde ostal zapuzdrený a vzhľadom na okolité výlučné  slovanské prostredie, sa ďalej už nemal možnosť šíriť. Takýmto podobným genetickým geo-trasovaním sú však “starí” Maďari (Magyarians) nevysledovateľní, ako alternatíva ostáva teda už len veriť ich alternatívnej a zároveň oficiálnej mytológii vzniku národa.

Habsburgská ríša značne podporila rozmach nového národa. Oficiálne finančne podporovala všetky národné organizácie tzv. Matice (Matica Slovenská, Matica Česká, Matica Srbská) a s nápadne neproporciálne nadmernou podporou práve  Maďarskej (Magyaric) Matice, ako nového živlu, cez ktorého plánovali proxy riadiť porobené slovanské národy. Oficiálne boli reprezentanti slovanských národov „motivovaní“ aby sa prehlasovali za Maďarov (Magyarians) presne tak, ako neskôr Rusíni a Rusi za Ukrajincov. Nie je to nepodobné tomu, ako sa dnes manipuluje, motivuje a cenzúruje vystupovanie lekárov, právnikov, sudcov v Covidovej problematike, Green Deale, či iných woke ideologických nánosoch, určených na ovládanie porobených národov inovovanými ale stále tými istými manipulatívnymi technológiami.

Po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní generácia už novovzniknutej tzv. uhorskej šlachty otvorene spustila genocídu slovenského národa, ale aj ostatných slovanských národov, preto sa Rakúsko-Uhorsku hovorilo žalár národov.

Scotus Viator (Seton-Watson), britský historik a publicista sa zaoberal dejinami slovanských národov. Pracoval aj ako expert ministerstva zahraničných vecí Spojeného kráľovstva pre strednú Európu a Balkán. Maďari ho v Budapešti oklamali tvrdením, že Slováci vôbec neexistujú, a to ho motivovalo k tomu, aby sa začal dôkladne venovať národnostnej otázke v Uhorsku. Výsledky svojho bádania podopreté a skúsenosti zhrnul do obsiahlej štúdie Racial problems in Hungary, (diskriminácia) ktorá vyšla v roku 1908.

Na obranu sa postavil aj nositeľ nobelovej ceny Bjørnstjerne Bjørnson, ktorý spustil intenzívnu publicistickú aktivitu o slovenskej problematike. Písal najmä do periodik Le Courrier Européen (Paríž), Spettatore (Rím) a Neue Freie Presse (Viedeň).

Aj Ty, Brutus ?

Tento text nie je určený na rozbroje medzi našimi slovanskými národmi (vrátane Maďarov – Magyarians), bez ohľadu na to, aká bola naša spoločná minulosť, tento text je určený elitám a mocnostiach, ktoré bojujú o ovládnutie iných zdrojov/národov. Dávame tým najavo, a tentokrát aj RF, že rozpoznávame staré manipulatívne technológie poroby, ktoré idú cez rozbitie spolupráce medzi malými národmi, pokiaľ tieto žijú v záujmovej oblasti veľmoci. Našou úlohou je šíriť osvetu, aby si obyvateľstvo uvedomilo, a chápalo čo sa nám to odohráva pred očami. 

Vidíme, že jediná cesta obrany pred takýmito technológiami veľmocí je šírenie osvety o našej minulosti a cesta k vlastnej samostatnosti v mierovej spolupráci s vlasteneckými silami v Čechách, Srbsku, Maďarsku (Magyaria), Poľsku, Bulharsku, proste v regióne, ktorý má perspektívu budúcnosti, len si to musia národy strednej Európy uvedomiť a začať cielene spolupracovať. Veľká V6, prípadne V8 s uvedomelým obyvateľstvom sa bude musieť stať suverénnym partnerom, ktorý bude prosperovať aj po kolapse KoZa. Takéto zoskupenie, či konfederácia sa sama suverénne rozhodne v ktorej oblasti bude spolupracovať s ktorým zoskupením, či už to bude KoZa alebo BRICS. A aj s oboma naraz, ak to bude v našich národných záujmoch. Sme spolu so Srbmi považovaní za jeden z najpriateľskejších národov voči veľkému dubisku a s naším priateľstvom by sa nemalo hazardovať.

Na opačnom postoji, či momentálne nesúhlasnom postoji progresívnych liberálov nezáleží. U limitrofov otázka ich postoja, či jeho konzistentnosti nedáva a ani nemá žiadny zmysel.

P.S. Nezamyslela sa svetová verejnosť, ako by to vyzeralo, keby sa akákoľvek iná nástupnícka krajina niekdajšieho spoločného Slovanského Uhorska rozhodla, a to najmä taká, ktorá má lingvisticky najbližšie ku starému proto-slovanskému jazyku, napr. Srbsko, Slovinsko alebo Slovensko, že v svetových jazykoch budú trvať na tom, aby ich volali – Hungary – Ungarn – Vengria ? Lebo my všetci sme Uhri. A paradoxom je, že iba Maďarský (Magyaric) jazyk nemá pomenovanie pre Uhorsko.