Peniaze a centrálni bankári, ktorí peniaze spravujú, svoju činnosť zahaľujú takmer „kňazskými“ tajomstvami. A tak sme svedkami priesakov nejasných, neoficiálnych, ale aj oficiálnych informácií, o zámeroch centrálnych bánk. Hrozí po prvé: riziko zavedenia digitálnych mien centrálnych bánk (CBDC – Central Bank Digital Curriensis). A po druhé: inflácia, ako nástroj na zbavenie majetku ľudí, už nás zaplavuje, už reálne pociťujeme a zdá sa, že ešte väčšmi pocítime pokles hodnoty peňazí.
Digitalizácia peňazí centrálnymi bankami je aktuálnou témou, diskutuje sa o nej aj v Európskej centrálnej banke, teda „našej centrálnej banke“, zase raz podľa vzoru Ameriky. Uvádza sa široká škála možných „pozitívnych dopadov“ CBDC na platobný systém i na makroekonomiku, pričom digitalizácia peňazí sa už deje napríklad na Bahamách, v pokročilej fáze projektu je Čína a Švédsko. Pravdaže, digitalizovaná CBDC mena má aj negatíva, minimálne riziká, aj oficiálne je zatiaľ viac otázok ako odpovedí.
Hrozí zrušenie hotovosti, hoci zatiaľ sa oficiálne tvrdí, že „digitálne peniaze by hotovosť len doplnili“. Hrozí totálna kontrola nad pohybom peňazí, čo je – priznávajú aj odborníci riziko pre ochranu súkromia.
Je tu dokonca hrozba spojiť s digitálnou menou tzv. sociálny kredit. Ide o obmedzovanie množstva peňazí „dostupných ľuďom“, ktorí budú porušovať akékoľvek nezmyselné príkazy a zákazy. Médiami vnucovaná tzv. pandémia v posledných dvoch rokoch bola vlastne začiatkom cesty vedúcej k označeniu, totálnemu „očipovaniu“ ľudí, ako predpokladu ich sledovania a kontroly, na čo sa majú využívať digitálne peniaze. „Kto si nezaslúži“, nebude môcť vybrať peniaze z bankomatu. Jedna z našich bánk, konkrétne Tatra banka už začala s projektom „sledovania uhlíkovej stopy“ svojich klientov.