Vysoko si vážime, že Anton Hrnko sa zastal Miloša Zverinu (či skôr autorov informačných panelov o SNP). Toto je potrebné oceniť a to aj z iného veľmi dôležitého hľadiska, ktoré bežne verejnosti uniká. Vlastenecká scéna je rozbitá a ako povedal Anton Hrnko, napriek tomu, že nie je pansláv či rusofil, tu podporil danú faktografiu a vyjadril počudovanie nad rozčúlením progresívcov či ministerstva školstva (Jedno to jest?).

Rozbitá scéna národopisných historikov je výstižne vyjadrená v jeho slovách:

… že tak vehementne sa zrazu zobudili, keď niekto ináč ako to prezentuje čechoslovácko-boľševické videnie dejov na Slovensku v rokoch vojny a v Slovenskom národnom povstaní

… podať výklad povstania ináč, ako ho vykladá moderná atlantická propaganda, už dovoľuje označiť jeho tvorcov za Putinových agentov

Vždy, keď protinárodné sily potrebujú potlačiť vlastencov, použije sa útok na SNP, pretože vedia, že historici sa tu rozchádzajú a kolegu historika, či vlastenca nepodržia. Navyše niektorých to stálo kariéru, ale aj napriek tomu zotrvali na svojich postojoch. Preto je tak dôležitý postoj Antona Hrnka, ukazuje národu príklad, že toto je cesta, keď národní historici majú držať svorne spolu.

V lete zasadala SNR v Pribinovej dvorane v Nitre. Vo voľnej diskusii medzi účastníkmi sa samozrejme rozoberalo aj povstanie. V Národnom obrodení sú vlastenci, ktorí majú tiež rozdielny pohľad, aj keď nie na faktografiu čo sa stalo, ale prečo sa to odohralo tak, ako sa to odohralo. Diskutovali sa emancipačné snahy Slovákov od Štefánika až po súčasnosť. Čechoslovakizmus a ako sme vymenili jarmo maďarské za české. Ako Beneš po Mníchove dobrovoľne abdikoval a emigroval (a teda už nebol legitímnym reprezentantom ani Čiech, Moravy, či Slovenska). Slovensko a Slováci po prvýkrát získali uznanie seba ako národa medzi ostatnými národmi sveta. Republika nevznikla za vojny, nebola preto vojnová. A všetky krajiny Európy sa hlásili  ku fašizmu, na rozdiel od Čiech u nás sme ale nemali fašistickú stranu. Takto zjednotená Európa pod touto ideológiou potom spoločne zaútočila na ZSSR. Vieme, že z najvyšších úrovní štátu bol plánovaný prevrat-prechod na druhú stranu, s otvorením karpatských priesmykov Červenej armáde. Za týmto účelom vycestoval gen.Augustín Malár toto dojednať. Vieme že toto by zlikvidovalo legitimitu Beneša, preto jeho intriga spôsobila predčasné spustenie toho, čo neskôr dostalo názov SNP. Otvorili sme aj temnú dvojitú rolu gen.Goliana. Možno verejnosť ešte nie je pripravená na všetky informácie, ale už z tohto krátkeho zoznamu vidno, že Benešove aktivity zlikvidovali opätovne našu národnú hviezdičku na nebi bytia národov.

Toto je základný kameň problému SNP, či to bol boj za slobodu a sebaurčenie národa alebo práve naopak, národ povstal sám proti sebe a svojej štátnosti (Slovensko nebolo obsadené Nemcami až do nešťastnej diverznej akcie v Ružomberku). V Národnom obrodení nevznikla medzi účastníkmi na túto tému žiadna hádka. 

Po vypuknutí povstania, v chaose a neželanej improvizácii, ktorá nastala boli také oddiely HG, ktoré sa pridali k povstaniu a boli aj také, ktoré povstanie potláčali. Boli jednotky Slov.armády, ktoré bojovali v povstaní, ale boli aj útvary, ktoré ostali na strane vedenia štátu (takto to bolo dohodnuté, a toto povstanie neidentifikovali ako to skutočné a autorizované). Podobne rozporuplné príklady chovania je možné dať aj u rôznych partizánskych oddielov. Toto sú fakty. Prečo by sme sa mali na túto tému hádať ? Vieme si predstaviť aké životné rozhodnutia museli naši predkovia učiniť a na základe akých informácií a kto im ich predkladal ? Pamätajme na to, aby sme si to nemuseli zopakovať.

Na záver vojny SNR v Manifeste zo 4. februára 1945 vyhlásila požiadavku vytvorenia česko-slovenskej federácie: „V dorozumení s predstaviteľmi českého národa upravíme v novom Československu pomer Slovákov aj Čechov na základe úplnej rovnosti tak, aby na Slovensku Slováci a v Čechách Česi si spravovali svoje veci, kým ústredný snem a ústredná vláda budú spravovať len spoločné veci jednotného a nedeliteľného štátu.“ S požiadavkou federatívneho usporiadania republiky vystupuje aj G. Husák na košickej konferencii KSS, konanej 28. februára – 1. marca 1945.

Neprešlo to, platilo to, čo dosiahol ten, kto skôr získal podporu veľmoci ZSSR, t.j.Beneš. Ak zarátame aj sfalšovanú (pôvodnú) Martinskú deklaráciu, tak už to bol štvrtý zmarený pokus Slovákov o svoje sebaurčenie od 1.sv.vojny. Ďalší pokus bol po r.1968. Mladší bratia Česi z dôvodu udalostí roku 1968 živia u seba svoju zničujúcu rusofóbiu. Slováci sú v porovnaní s nimi v tejto otázke indiferentní. Nie je možné celkom priamo kauzálne spojiť rok 1968 s dokončeným národným sebaurčením, ale výsledkom je fakt, že vznikli 2 národné parlamenty. Po roku 1989 po prvých náznakoch opakovania tradície čechoslovakistického poučovania už ČSFR nemala žiadnu nádej na prežitie.

A ZSSR, či Rusko ? Nuž, na koho strane stáli ? Napriek tomu sme považovaní spolu so Srbmi za najpriateľskejší národ voči RF.