JUDr.Adriana Krajníkova rozobrala z právneho pohľadu situáciu ohľadne “odmietnutia” vyplniť svoju ústavnú povinnosť prezidentkou Čaputovou.

V piatok si Adriana pozvala do svojej relácie Rudolfa Huliaka, kde si túto situáciu dopodrobna spolu rozobrali. Reláciu si môžte vypočuť zo záznamu tu:


Vypočujte si Reláciu v piatok, 27.10.2023 na www.slobodnyvysielac.sk „Pekný deň s Adrianou Krajníkovou“, od 12.00 – 15.00 hod.

Právomoc prezidenta pri výkone menovacej právomoci podľa čl. 111 Ústavy má iba notariálny charakter, t. j. slúži len na osvedčenie rozhodnutia predsedu vlády.

Trestno-právne hľadisko:

Pokiaľ prezident republiky nevymenuje alebo neodvolá navrhnutého kandidáta, a vkladá do toho svoje podmienky, porušuje ústavu. Ohýba právo v čl. 111 Ústavy a prekročuje svoju právomoc,  čo je trestným činom podľa § 326a v súbehu s § 326 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.

Podľa čl. 107 Ústavy SR prezidenta možno stíhať za úmyselné porušenie ústavy. Je vylúčené, že v tomto prezident nevie, že porušuje ústavu. Čl. 111 ústavy ako aj vôľa ústavodarcu deklarovaná výkladom ústavného súdu, mu to jasne akcentuje.

Nepostrehla som však stanovisko JUDr. Jána Drgonca k predmetnému problému. Preto tu uvediem jeho názor na čl. 111 Ústavy, vyjadrený v jeho komentári k ústave, cit.: „Ústava SR neurčuje viazanosť prezidenta SR návrhom predsedu vlády SR. Prezident SR môže odmietnuť vymenovať navrhnutého kandidáta“.

Dovolím si s ním nesúhlasiť. Práveže formulácia „vymenuje odvolá“ určuje na rozdiel „vymenúva a odvoláva“, viazanosť prezidenta návrhom predsedu vlády SR.  V každom prípade je to iba jeho názor, ako ústavného právnika, ktorého si vážim, avšak názor nie je viac, než znenie ústavy a vôľa ústavodarcu. Objektívne je vôľou ústavodarcu, aby prezident nemohol do voľby predsedu vlády zasiahnuť, preto aj novelizoval ústavu.

Výkladom ústavy je tak vôľa ústavodarcu tá, že prezident je (!) návrhom predsedu vlády viazaný.

Buď sa teda budeme držať znenia ústavy, teda vôle ľudu podľa čl. 2 ods. 1 Ústavy, alebo ústavu zrušme, zaveďme „monarchiu“, a bude pokoj. Pretože dnes tu máme Farmu zvierat od Orwela. A tiahne sa to celou „demokraciou“ na Slovensku od r. 1989, kde v čase Covidu sa iba „voda preliala cez všetky hrádze“. Spoločnosť je zaplavená bahnom svojvôle a despociou „slušných“ psychopatov a ich ideálovakokoľvek je ich na Slovensku komplikované presadiť. Nátlakom, terorom, vydieraním, strašením, sem tam killovaním, a popri tom všetkom hlasným vreskotom, to zvládnu…


Celé znenie stanoviska, tak ako ho dala Adriana Krajníkova nájdete v článku v Podtatranskom kuriérovi:

Nátlak z prezidentského paláca na Rudolfa Huliaka, kandidáta na ministra životného prostredia, s ktorým Slovensko mohlo urobiť veľký krok dopredu.

Categories: Politika