Problémy s energiou na Slovensku a v EU
Úvod
Vojna na Ukrajine spôsobila celej Európskej únii obrovské problémy, postarala sa o to aj tzv. „zelená politika“ v spolupráci s liberálnym smerovaním EU. Neuvedomovali si, že vysoké ceny energií zásadným spôsobom ovplyvňujú množinu ekonomických a sociálnych parametrov. Zavedením nezmyselných sankcií na dovoz lacného zemného plynu a ropy z Ruska si strelili do vlastného kolena. Bruselské sankcie na Rusko spôsobili všetkým Európanom v októbri nárast výdavkov na energie o 41,5 % a v novembri o ďalších 34,9 % oproti minulému roku. USA cielene obmedzovali EU, aby nekupovali lacné energetické nosiče z Ruska.
Výsledkom schizofrenických rozhodnutí politikov bolo, že Rusko presmerovalo svoje dodávky energetických surovín do ázijských krajín. Európska únia uvalením sankcií voči Rusku bola donútená kompletne zmeniť energetickú stratégiu a energetické nosiče nakupovať z iných zdrojov, ktoré sú niekoľkonásobne drahšie ako z Ruska, okrem toho keď nie sú na príslušných trasách vybudované produktovody (plynovody, ropovody) , musí sa započítať aj vyššia cena dopravy. Pochopiteľne vyššiu cenu musia zaplatiť občania. Takzvané zastropovanie cien či už na strane nákupu alebo predaja je len dočasné riešenie, rozdiel sa musí zaplatiť zo štátneho rozpočtu. Pre občanov EU tak politickými rozhodnutiami pripravili pôdu pre energetickú chudobu a prudké zníženie životnej úrovne, nakoľko cena energií priamo a nepriamo ovplyvňuje ceny všetkých komodít, teda aj potravín, priemyselných výrobkov, dopravy a bývania. Šťastím v nešťastí bola zatiaľ extrémne mierna zima, ktorá napomáhala zníženiu energetickej spotreby.
Ďalším problémom prvoplánovej a nezmyselnej energetickej politiky bude, že štáty EU budú čeliť deindustrializácii. Mnoho podnikov v dôsledku rastu nákladov nebude schopných čeliť medzinárodnej konkurencii a zanikne, alebo bude presunuté do krajín, kde ceny energií sú stabilnejšie a nepodliehajú burzovým špekuláciám. Postihnuté sú najmä
podniky v automobilovom, strojárskom, elektrotechnickom, hutníckom či chemickom priemysle. Recesiu dobre vidieť na hliníku, železe a cemente, ktoré sa výrazne menej objednávajú. Tieto tri suroviny sú akýmsi lakmusovým papierikom, z ktorého sa dá vyčítať blížiace sa spomalenie. Menšie objednávky dnes znamenajú menšiu výrobu aj
v ďalších mesiacoch.
Dôsledkom bankrotov firiem bude zníženie príjmu do štátneho rozpočtu, z ktorého sa financuje zdravotníctvo, školstvo, sociálny systém, dôchodkové zabezpečenie, polícia … Narastajúca nerovnováha obchodnej bilancie spôsobí výrazné zníženie hodnoty Eura a neumožní nákup výrobkov zo zahraničia, hlavne z Číny. Štáty sa budú orientovať na zvýšenie
daní, hlavne z vlastníctva nemovitostí, čo pri poklese výroby môže urýchliť kolaps ekonomiky. Pochopiteľne, na tento scenár sa vlády EU pripravujú zavedením širokospektrálnej cenzúry, postupným zrušením obehu hotovostných peňazí a pod.
Očakáva sa tiež preformátovanie energetickej štruktúry (tzv.energetický mix). Mnoho elektrární bude musieť znovu spaľovať uhlie namiesto zemného plynu, čím sa zhorší kvalita ovzdušia a stúpnu emisie CO2. Európa teda nie je schopná splniť ani tie ekologické podmienky, ktoré si sama stanovila. Aby bola skaza dokonaná, ceny energií a výrobných procesov sú zaťažené tzv. emisnými povolenkami, kde výrobcovia musia platiť „ekologickú daň“ z každej tony CO2 uvoľneného do ovzdušia. Ceny energetických povoleniek systematicky narastajú a sú tiež obchodovateľné. Dokonca sa uvažuje, že v budúcnosti bude každý obyvateľ EU platiť svoj podiel na emisnej dani. Zatiaľ to beží v skúšobnej prevádzke (napríklad Tatrabanka skúša pilotný projekt). Plná prevádzka systému ekologického zdanenia jednotlivca bude možná až po zrušení platieb v hotovosti. Napríklad niektoré pobočky Reifeizen bank už k zrušeniu hotovosti pristúpili. Z toho dôvodu som v ďalšom texte emisným povolenkám venoval celú kapitolu, situácia sa však bude meniť, nakoľko sa stávajú finančnou a environmentálnou záťažou..
Holandská vláda taktiež zakázala mnoho fariem na chov kráv z ekologických dôvodov, nakoľko kravy tiež uvoľňujú emisie a produkujú hnoj, ktorý farmári spätne zaorávali do pôdy. V dôsledku rozhodnutia holandskej vlády mnohí farmári musia ukončiť chovy dobytka a stratia svoje živobytie. S podporou nemeckých farmárov, organizujú mohutné protesty proti vláde, zatiaľ bezvýsladne. Chýbajúce dodávky hovädzieho mäsa majú byť nahradené podľa doporučení Billa Gatesa výživnými proteinami z hmyzu, ktoré budú po prechodnú dobu dotované. (červy, pavúky, húsenice, muchy, mravce, chrobáky . ..). Hmyz sa už začal dodávať ako súčasť obedov aj do školských jedální a pripravuje sa nová receptúra sušienok z prímesou hmyzu. V televízii mnoho hercov účinkuje v reklamách, kde si pochutnávajú na hmyzích pochúťkach.
Teroristickou likvidáciou podmorských potrubných systémov North stream 1 a 2 sme sa pripravili aj o možnosť v budúcnosti napraviť chyby politikov. Zaujímavé je, že výsledky vyšetrovania výbuchov podmorských potrubí sú zatajované aj pred poslancami Budestagu.
Úpadok HDP bude mať vplyv aj na pokles kvality zdravotníctva, vzdelávania a následne výskumu a vývoja. Už teraz je vidieť technologické zaostávanie výrobnej základne v EU. Ešte pred 50 rokmi sme boli v Československu schopní vyrobiť a exportovať technologické celky, napríklad aj podstatnú časť komponentov jadrovej elektrárne, včítane tlakovej nádoby jadrového reaktora. Do mnohých krajín sme vyvážali cukrovary, pivovary, hutnícke technológie ..Tým sme si udržiavali nielen zamestnanosť v kvalifikovaných odvetviach, ale aj možnosť exportu. Dnes už nič z toho nemáme, ani vzdelanú a kvalifikovanú pracovnú silu.
Vysoká cena energií v EÚ núti najväčšie európske priemyselné podniky, aby presunuli výrobu do USA! Napríklad Mercedes-Benz presúva výrobu niektorých modelov z Európy do Alabamy ! Aj koncern VW je v kríze, zrušil drahý projekt vozidla Trinity, výsledky vývoja dal zošrotovať a zastavil výstavbu nových závodov VW v Európe, nie však v Číne.
Koncom roka 2022 Európska komisia schválila znárodnenie nemeckého dovozcu plynu Uniper, čo je zásadná zmena vo fungovaní slobodného trhového systému, ktorý bol pre Západ Alfou a Omegou. Uniper musel výpadky v dovoze ruského plynu riešiť jeho nákupom na spotovom trhu, čo musel nemecký štát dotovať 40 miliardami EUR. Aj Talianska vláda plánuje zoštátnenie jednej z najväčších domácich rafinérií, ktorá patrí ruskému ropnému koncernu Lukoil, Česko uvažuje nad zoštátnením spoločnosti ČEZ, Francúzsko energetickej spoločnosti EDF. Slovenská vláda koncom roku 2022 bez štandardného pripomienkového konanía a bez konzultácií s odborníkmi schválila novelu zákona o energetike, ktorá je v nepovolaných rukách je veľmi riziková. Sankcie prinášajú zisky ekonomike USA, Európu vrhajú do chudoby, tisícom firiem hrozí vlna bankrotov.
Problémom je aj enormný nárast ziskov tzv. „kobylkových“ investorov“, ktorí sa zameriavajú na vlastné krátkodobé záujmy na úkor druhej strany s využitím situácie nedostatkových komodít. Korupčný systém v EU nadobúda hrozivé rozmery a nie je postihovaný. Sú to rôzne farmaceutické koncerny, výrobcovia vakcín, PCR testov a zdravotných
materiálov, medzinárodné obchodné reťazce, vojenská výroba … Je nemysliteľné, aby v EU aktívne pôsobili tisícky lobbistov, nevolení zástupcovia nadnárodných korporácií a finančníci (Schwab, Soros, Bourla ….) robili s politikmi nekontrolovateľné, nezákonné a utajené obchody. Veľká korupcia na najvyššej úrovni ostáva nepotrestaná a informačne sa prekrýva odhalením „malých“ rýb.
Štatistiky zdravotných následkov „vakcinácie“ sa nezverejňujú, názory odborníkov sú prehlušované účelovými politickými proklamáciami.
Sociálny blahobyt v Európskej únii sa pravdepodobne skončil, dôchodky našich potomkov budú veľmi nízke alebo žiadne, pričom sa predpokladá výrazne zvýšené daňové zaťaženie, daň z pozemkov a daň z majetku (byty, domy), čo občanov bude nútiť k postupnému zbavovania sa osobného majetku. Vznikne trieda prenajímateľov a rentiérov nehnuteľností pričom príjmy pracujúcich občanov sa majú cielene znižovať (WEF). Je odôvodnený predpoklad, že vysoké ceny energií sa stanú trvalými.
Nesmeruje to všetko k obnove plánu Morgenthau, ktorého cieľom je deindustrializácia Európy ?.
Niekoľko základných informácií o súčasnej situácii v oblasti energií
Súhrnná spotreba energií na Slovensku
Zemný plyn
- Výroba elektrickej energie a tepla (elektrárne, kogeneračná výroba elektriny a tepla …)
- Varenie a kúrenie
- Pohon motorových vozidiel CNG (Compressed Natural Gas)
– použitie pre osobné automobily, autobusy, železničná doprava …
V tomto prípade je potrebné zemný plyn stlačiť kompresorom do zásobníka a z neho cez výdajný stojan priamo do tlakovej nádoby vozidla. Nie sú potrebné rafinérie, ako v prípade ropných palív. - Výroba umelých hnojív, plastov
Mapka tranzitných plynovodov
Dodávka plynu potrubiami je najefektívnejšia, nakoľko nie je nutné používať dopravné prostriedky, ktoré sú ekologicky menej efektívne a navyše nie je možné využívať ich spätné vyťaženie. Plyn sa prostredníctvom distribučnej potrubnej siete dostane až k zákazníkovi, pričom nie je nutné akékoľvek ďalšie spracovanie alebo úprava ako napríklad u ropy.
Cena zemného plynu sa spočiatku odvíjala od Nm3, teda od objemu. Neskôr sa cena zemného plynu prepočítavala na základe výhrevnosti plynu, ktorá však nie je konštantná. Pre orientačný prepočet energie zemného plynu postačí vedieť, že 1 Nm3 = 10 kWh (teplo získané spálením 1 Nm3 zemného plynu).
Sankcie na zemný plyn z Ruska spôsobili cenový rozdiel medzi cenou plynu v USA a v Európe. V USA sa predáva plyn za 24 USD /MWh, v Európe ten istý plyn za 136 USD /MWh, rozdiel je 566% !
USA vyviezli v októbri na 61 LNG tankeroch do Európy 4,37 milióna ton LNG, na tomto vývoze zarobili na rozdiele cien plynu medzi EÚ a USA 8,8 miliardy USD.
EÚ oznámila, že USA dovážajú do EÚ 50% všetkého plynu LNG a Rusko 10%! (ruský plyn LNG je drahý a napodiv nepodlieha sankciám ako lacný potrubný plyn!).
Rusko koncom roku 2022 otvorilo nové centrum ťažby plynu Kovykta, ktorého vyťažiteľné zásoby sa odhadujú na 1,8 bilióna kubických metrov plynu a 65,7 milióna ton plynového kondenzátu. Projektovaná ťažobná kapacita je 27 miliárd m3/rok. Rusko bude toto obrovské množstvo nového plynu posielať do Číny na základe 30 ročného kontraktu.
Číňania budú budúcich 30-rokov vďaka Bruselským sankciám nakupovať plyn v Rusku za 34 € /MWh. Keďže nákupná cena US plynu v Európe je teraz 136 € / MWh, to je dôvod presunu výroby z EU do USA a Číny, čím sa v Európe vytvorí obrovská nezamestnanosť, podobne ako v Detroite. Z toho hľadiska budú veľmi obmedzené možnosti zamestnať málo kvalifikovaných imigrantov bez znalosti jazyka, sociálne dávky však budú dostávať naďalej. Už v súčasnosti je počet novonarodených detí imigrantov na Západe väčší ako detí pôvodných obyvateľov, školstvo zažíva obrovský úpadok, vedie to k obrovským sociálnym pnutiam, multi-kulti sa nekoná, namiesto toho bude život migrantov prebiehať v oddelených enklávach, čo povedie k narastajúcim kultúrnym rozbrojom a občianskej vojne (Samuel Huntington) . Z nepochopiteľných dôvodov mnohí obyvatelia EU tomu tlieskajú a vykrikujú Sláva Ukrajine!
Objemový diagram toku plynu cez plynovody - situácia z 14.1.2023
19.10.2022
Z aktualizovaného grafu vidieť, že stále najviac plynu priteká potrubiami z Ruska, okrem toho EU odoberá rekordné množstva skvapalneného plynu LNG z Ruska, čo je však drahšie ako z plynovodu.
Po zavedení sankcií na dodávku zemného plynu z Ruska bolo potrebné zabezpečiť zemný plyn od iných subdodávateľov. Problémom boli platby za dodaný plyn, ktoré ostali pôvodné na základe kontraktov, avšak Gazprom banka platby v € menila v aktuálnom kurze na Ruble. Dôvodom bola konfiškácia cca 300 miliárd USD majetku Ruska v západných bankách po začatí vojny na Ukrajine.
Po teroristickom zničení podmorských potrubných sytémov North stream 1 a 2, ktoré bolo vopred americkým prezidentom Bidenom avizované, bolo nutnosťou pri ďalších kontraktoch zamerať sa na LNG (skvapalnený zemný plyn).
Rusko bolo sankciami a politickými tlakmi donútené presmerovať toky plynu z Európy do Číny, bol vybudovaný plynovod „Sila Sibíri“, bol podpísaný kontrakt na 30 rokov, pričom cena je pre Čínu výhodnejšia ako dodávky LNG. V roku 2022 do Číny príde týmto potrubím 22 miliárd kubických metrov, pričom špičková kapacita je až 38 miliárd kubických metrov, čo v súčasnosti je nedostatočné. Pripravuje sa však nový plynovod „Sila Sibíri 2“ ktorého kapacita bude vyššia. Pri preprave plynu potrubím, nie je potrebné energeticky a ekologicky nevýhodné skvapalňovanie plynu a spätná plavba nevyťaženým LNG tankerom.
LNG (Liquified Natural Gas)
LNG je skvapalnený zemný plyn. Jeho výhodou je, že umožňuje prepravu aj na lodnými tankermi, špeciálnymi automobilovými alebo železničnými tepelne izolovanými „cisternami“
Oproti potrubnej preprave zemného plynu, ktorá sa v Európe využívala z dôvodu ekonomickej a ekologickej výhodnosti, použitie skvapalneného plynu LNG je vždy drahšie a technologicky náročnejšie.
Plyn sa musí potrubím dopraviť z miesta ťažby pomocou výkonných kompresorov na miesto skvapalňovania.
Skvapalnenie je energeticky náročný proces, ktorý si vyžaduje schladenie zemného plynu až pod kryogénnu teplotu (mínus 162°C), kedy sa mení z plynného skupenstva na kvapalné. Tento proces je investične a energeticky náročný. Nasleduje uskladnenie v pozemných zásobníkoch LNG, ktoré sa vyznačujú pomerne veľkými energetickými stratami v dôsledku tepelných strát kryogénnej tepelnej izolácie, pričom dochádza k odparu skvapalneného plynu (Boil off Gas).
Tento plyn sa musí energeticky náročne recyklovať alebo neefektívne spaľovať v horákoch.
Preprava skvapalneného LNG kryogénnym potrubím je možná len na veľmi krátke vzdialenosti, pričom pri každom čerpaní zo skvapalňovacej jednotky do LNG tankerov a z nich dochádza k odparu LNG. K ďalším odparom plynu dochádza pri prečerpávaní v mieste prijímacieho terminálu do „LNG distribučného návesu“ a z neho do veľkokapacitného zásobníka plniacej stanice LNG.
Pri plnení nákladného vozidla jazdiaceho na skvapalnený LNG je požiadavka, aby vozidlo denne jazdilo, v prípade celodennej odstávky sa drahé palivo LNG kontinuálne odparuje do ovzdušia, preto servisné dielne vozidiel poháňaných LNG musia byť vybavené technológiou monitorovania výbušnej koncentrácie metánu a jeho odvetrania.
Na rozdiel od kontajnerových lodí sa LNG tankery musia po vyprázdnení vrátiť prázdne na naplnenie, teda nutné je zaplatiť aj spiatočnú cestu prázdneho tankera.
Pre tieto nevýhody, preprava a skladovanie skvapalneného plynu LNG žiaľbohu nikdy nemôže dosiahnuť ekonomické a ekologické výhody potrubnej prepravy, na ktorú bola Európa v minulosti dokonale pripravená prostredníctvom rozsiahlej siete diaľkových a lokálnych plynovodov.
LNG má výhody napríklad pre ostrovné štáty, kde nie je efektívne vystavať prívodné potrubie.
Aby sa skvapalnený LNG dostal do distribučnej siete zemného plynu, potrebné sú odparovacie stanice, kde prebieha zmena kvapalného skupenstva na plynné. Teplo pre odparenie LNG vo výmenníkoch sa dodáva z okolitého vzduchu, teda väčšinou okrem ventilácie nie je potrebná dodatočná energia na ohrev LNG.
Pre zaoceánsku prepravu sa používajú kryogénne LNG tankery (obr), nádoby majú hrubú tepelnú izoláciu. Odparený zemný plyn následkom nedokonalej izolácie nádob sa využíva priamo na pohon tankeru, čo je z ekologického hľadiska relatívne výhodné.
EU sa naďalej spolieha na ruský skvapalnený zemný plyn. Vývoz tohto skvapalneného plynu od marca do októbra zvýšil približne o 20 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2021. Dodávky ruského LNG za rok do septembra dosiahli 1,2 milióna ton,
Mnohé lode s LNG uviazli v európskych prístavoch, pretože čakajú na uvoľnenie preťažených terminálov LNG, prípadne špekulujú s nárastom jeho ceny. Keďže Rusko obmedzilo dodávky plynu z plynovodu Nord Stream 1, mnohé krajiny sa museli preorientovať na ruský LNG, od súkromnej spoločnosti Novatek. Rusko je štvrtým najväčším producentom LNG na svete, mnohé krajiny na svete sa v posledných rokoch začali spoliehať na jeho dodávky energie. Dodáva približne 15 % LNG pre Európu, čo je množstvo, ktoré nie je ľahké v krátkom čase nahradiť inými dodávkami. toto číslo sa v nasledujúcom roku pravdepodobne nezníži, nakoľko EÚ potrebuje LNG, “Preto je výhodné zatvárať oči pred [ruským] LNG, zatiaľ čo Rusko si naďalej užíva [príjmy]… ”
Plán EÚ “REPowerEU”, z marca 2022, sa snaží diverzifikovať dodávateľov plynu v regióne a rozšíriť prechod na obnoviteľné zdroje energie. EÚ označila Nórsko, druhého najväčšieho regionálneho producenta plynu po Rusku, za potenciálneho dodávateľa pre Európu. Nórsko neustále zvyšuje ťažbu, aby podporilo odklon EÚ od ruských fosílnych palív do roku 2027.
Nemecko pripravuje projekty výstavby piatich nových terminálov LNG, Španielsko a Nemecko chcú vytvoriť nové plynové prepojenie cez Pyreneje, ale Francúzsko js takýmto projektom nesúhlasí. Namiesto toho uprednostňuje nové terminály LNG, ktoré môžu byť plávajúce a ktorých výstavba by bola rýchlejšia a lacnejšia ako výstavba nového plynovodu.
Ukazuje sa, že Európa nie je schopná znížiť závislosť od ruského LNG.
LNG terminály
LNG terminál pozostáva zo sústavy pozemných valcových zásobníkov skvapalneného plynu a množstva technologických objektov, (kryogénne čerpadlá, dispenzery, skvapalňovanie Boil Off Gas), .
LNG tanker sa musí pred plavbou najprv naplniť skvapalneným plynom pomocou výkonných kryogénnych čerpadiel. Tento proces je zdlhavý (čakanie, plnenie, technické úkony…)
Po príchode tankeru do prijímacieho terminálu sa úkony v obrátenom poradí opakujú.
Plávajúce terminály LNG
Jedným z krátkodobých riešení je zhruba 20 plávajúcich terminálov, ktoré by prijímali skvapalnený zemný plyn (LNG) do Európy z iných krajín. Tento plán však vyvoláva obavy dlhodobých dopadov na poškodenie životného prostredia nielen v EU ale aj v USA. Pozdĺž Mexického zálivu v USA sa rozširujú vývozné terminály a mnoho miestnych obyvateľov je znepokojených nielen rastom ťažby zemného plynu a s tým súvisiacimi extrémnymi zmenami počasia, nakoľko pri skvapalňovaní a preprave LNG dochádza k únikom metánu, ktorý je výrazne silnejším skleníkovým plynom ako CO2, ktorý vzniká pri spaľovaní. Prevádzka plávajúcich terminálov LNG je však nákladnejšia ako u pozemných terminálov. Pre kompenzáciu straty ruského plynu by bolo potrebných cca 20 plávajúcich terminálov LNG.
K najväčším zástancom plávajúcich terminálov v Európe patrí Nemecko. Očakáva výstavbu až piatich lodí a vyčlenili na tento projekt tri miliardy eur. Schválilo aj zákon, ktorý urýchľuje výstavbu a pozastavuje požiadavku na posudzovanie vplyvov na životné prostredie, čo znepokojuje ekologické organizácie. Vláda a energetický priemysel to obhajujú, podľa nich je potrebné naliehavo reagovať na chýbajúci objem ruského plynu.
Podľa analytikov Rystad Energy majú v pláne jeden alebo viac terminálov Taliansko, Grécko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Slovinsko a Británia. Jeden terminál by mal byť blízko poľského Gdansku. V Spojených štátoch, ktoré sú najväčším vývozcom LNG do Európy, sa stavajú tri nové vývozné terminály. V štádiu
plánovania je ich tam ďalších 11 a u štyroch sa plánuje rozšírenie.
Plávajúce LNG terminály a lode sú označované za krátkodobé riešenie, ktoré má zabezpečiť prísun plynu na najbližšie roky, než sa vybudujú čistejšie zdroje. Podľa odborníkov však nie je pravdepodobné, drahé investície boli umŕtvené po niekoľkých rokoch. Ak plávajúce terminály európske štáty už nebudú chcieť, môžu sa presunúť po mori do iného prístavu.
Integrálnou súčasťou prijímacieho terminálu je odparovacia stanica, kde sa vo výmenníkoch skvapalnený plyn odparuje, pričom sa využíva teplota vzduchu okolia. Odparený zemný plyn už pokračuje v potrubí v plynnom stave.
Inou možnosťou je skvapalneným zemným plynom, plniť „LNG cisternu“ , čo je vlastne veľkokapacitná termoska s tepelnou izoláciou (obr). Druhá tenšia hadica slúži na odsávanie plynnej zložky zemného plynu, ktorá sa nachádza nad kvapalnou časťou. (Boil Off Gas) . Takáto cisterna môže slúžiť aj ako mobilná čerpacia stanica pre LNG kamióny.
Umiestnenie LNG terminálov v Európe včítane nových projektov
Ukazuje sa, že pre súčasné požiadavky na dovoz LNG je počet a kapacita terminálov nepostačujúca. (Nemecko nemá žiaden LNG terminál).
Projektovanie a výstavba nových LNG terminálov je zdĺhavý proces, trvajúci niekoľko rokov.
Podzemné zásobníky zemného plynu.
Podzemný zásobník zemného plynu je tvorený poréznou horninou podobnej štruktúry ako špongia, alebo kavernou, ktorá vytvára objemovú štruktúru vhodnú pre uskladnenie plynu. Jeho rozloha pod zemou môže byť v desiatkach až stovkách kilometroch štvorcových, hĺbka zásobníka môže byť niekoľko stoviek, ale i niekoľko tisíc metrov. Zásobník sa
nachádza najčastejšie v mieste, ktoré bolo v minulosti ložiskom plynu alebo ropy a po ich vyťažení sa priestor uvoľnil pre uskladnenie plynu. Môže sa však využiť aj iné ložisko (napr. ložisko soli), podstatné je, aby bola dostatočne uzavreté zhora, zdola i po stranách, aby sa plyn nedostával mimo určeného priestoru zásobníka.
Zásobník ZP by mal byť v blízko do tranzitnej siete zemného plynu alebo v blízkosti distribučnej siete dostatočnej kapacity. Slúži podobným spôsobom ako pľúca:
- v letnom období, keď je spotreba ZP nižšia, zásobník sa plní sústavou výkonných kompresorov, pričom rýchlosť plnenia je limitovaná fyzikálnymi vlastnosťami horniny (napríklad poréznosť). Kapacita kompresorov, inštalovaných nadzemných zariadení a pohlcovacia schopnosť ložiska sú hlavnými parametrami ovplyvňujúcimi dostupnú rýchlosť vtláčania (t.j. vtlačný výkon). Vtlačný výkon dosahuje najvyššiu hodnotu vtedy, keď je zásobník prázdny. S postupným plnením rastie tlak v zásobníku a klesá vtlačný výkon. Objem vtláčaného plynu sa priebežne meria prietokomermi.
- v zimnom období, keď je spotreba ZP vyššia, sa plyn vŕtanými sondami dostáva na povrch, kde sa musí upraviť, hlavne separovať mechanické nečistoty a vodu, odstrániť vlhkosť, prípadne i kvapalné uhľovodíky z ložiska. Ťažobný výkon postupne klesá s poklesom tlaku (t.j. s vyprázdňovaním) zásobníka.
Výkon ťažby je limitovaný aj znižovaním teploty pre adiabatickej expanzii plynu, čo môže spôsobiť upchatie potrubia alebo armatúr ľadom a zároveň vznikajú pevné hydráty, ktoré môžu spôsobiť ďalšie problémy, preto sa plyn aj ohrieva.
Objem odoberaného plynu sa priebežne meria prietokomermi.
- Denný maximálny vtláčaci a ťažobný výkon zásobníka o objemom ľ miliardy Nm3 sa pohybuje okolo 20 mil.
Nm3/deň (Gajary). - Podzemný zásobník zemného plynu nie je možné úplne vyťažiť, musí ostať reziduálny tlak
Cena zemného plynu
Kombináciou reziduálneho odberu zemného plynu z tranzitných plynovodov a zakúpením skvapalneného zemného plynu od viacerých dodávateľov, sa podarilo zásobníky koncom októbra 2022 naplniť. Problematická je len cena, za ktorú sme plyn nakúpili. Základ plynu v zásobníkoch bol v starých cenách, po nakúpení plynu z tankerov a doplnení zásobníkov bola cena plynu v porovnaní s priemerom rokov 2018 a 2019 zhruba 6x vyššia.
Tento nárast ceny znižuje dopyt v celej Európe, tým spočiatku tlačil na pokles ceny na burze.
Avšak pri dlhodobom prevýšení dopytu nad ponukou spôsobilo, že podobne ako u elektrickej energie ceny plynu na burze logicky vždy kopírujú najvyššiu cenu. Je to spôsobené tým, že najlacnejší dodávateľ si automaticky prispôsobí cenu najdrahšiemu, nemá žiadnu motiváciu aby produkt predal lacnejšie, aj keď jeho náklady sú len malým zlomkom. Takýto systém spôsobuje extrémne vysoké zisky akcionárom energetických spoločností, To bol jeden z dôvodov a motívov vyhlásenia referenda o zákaze predaja strategických podnikov, v roku 1998, ktoré bolo pre nízku účasť (44 %) neplatné. Jednalo sa o tieto podniky:
- Západoslovenské energetické závody š. p. Bratislava,
- Stredoslovenské energetické závody š. p. Žilina,
- Východoslovenské energetické závody š. p. Košice,
- Slovenský plynárenský priemysel š. p. Bratislava,
- Slovenské elektrárne a. s. Bratislava,
- Transpetrol a. s. Bratislava
Lacným predajom strategických podnikov do súkromných rúk sa výrazne obmedzila priama kontrola štátu nad cenotvorbou prostredníctvom ÚRSO. To isté platí aj pre vodu, vodné zdroje sa lacno predali zahraničným akcionárom. V súvislosti s tým sa naskytujú otázky:
- Kto kedy, prečo a za koľko podpísal zmluvu na odpredaj podielu SPP, Slovenských elektrární firmám Enel, EPH, SPH?
- Kto kedy a prečo podpísal zmluvu na odpredaj podielu distribučných spoločností ZSE, SSE VSE? Aké boli ceny? Kde sa peniaze získané za predaj použili? Nákup stíhačiek F16 je výrazne drahší, ako predaj všetkých strategických podnikov zahraničným subjektom.
- Prečo Sulík nepodpísal zmluvu o prednostnom odkúpení VSE, ktoré sa predalo za 135 miliónov €, pričom ponuka na spätný odpredaj bola okolo 750 miliónov,
Čo bolo príčinou extrémneho navýšenia ceny pri jednaní o odkúpení podielov?
Ktoré osoby jednali o cene
spätného odkupu. Existuje z toho zápis a zmluva o odpredaji?
S tým, ako sa množstvo plynu v zásobníkoch bude ku koncu roka znižovať, je silná obava z extrémneho nárastu cien. Pochopiteľne záleží to aj na teplotných pomeroch v Európe počas zimy 2022/23.
Cenové a kapacitné problémy sa pochopiteľne prenesú aj do nasledujúceho roku, nakoľko sieť terminálov LNG je pre EU nepostačujúca, jej projektovanie a výstavba potrvá niekoľko rokov. Z tejto situácie bude asi najviac ťažiť Čína, ktorá odoberá plyn z Ruska, s masívnou prirážkou ho rada predá aj EU, pričom budú lacnejší ako súčasná cena LNG z USA. Taktiež Irán bude „ruský“ plyn predávať do EU.
Cenu ZP ovplyvnila aj EU svojim vyhlásením o požiadavke naplnenenia zásobníkov ZP, o cene sa nehovorilo. K zásadnému skoku v rýchlosti plnenia zásobníkov došlo okolo 20.6.2022! Presne v okamihu, keď sa Európa kolektívne rozhodla a vzápätí vyhlásila, že do konca novembra 2022 musia byť zásobníky plné! Teda v júni, keď bolo letné cenové
minimum na holandskej plynovej burze.
Od tej doby sa cena plynu náhle zvýšila a cenová špica trvala celé štyri mesiace –žlte vyznačená oblasť grafu!!! Teda presne tak dlho, ako dlho Európa potrebovala k tomu, aby v zásobníkoch bolo 90%. Po naplnení zásobníkov cena poklesla . To však ešte neznamená výhru, rozhodujúca bude cenová politika zemného plynu uprostred zimy a tá závisí aj od počasia.
Kryštálovú guľu na cenu zemného plynu nemá žiaden politik ani štát. Vieme však, že k predošlým hodnotám sa už určite nevráti.
Bioplyn
Je vo svojej podstate Metán (CH4), ktorý obsahuje značné množstvo prímesí a nečistôt. Získava sa fermentáciou (anaeróbny rozklad) organických materiálov, biologického odpadu, resp ako skládkový plyn, získavaný zo skládky komunálnych odpadov..
Známy je napríklad aj bahenný plyn uvoľňujúci sa pri rozklade organických látok v močiaroch. Problém je, že okrem metánu (CH4) bioplyn obsahuje zmes rôznych plynov hlavne oxidu uhličitého (CO2).
Biometán
Po chemicko-fyzikálnej úprave a vyčistení bioplynu sa odstránia škodlivé prímesi, takýto „skvalitnený“ bioplyn sa nazýva Biometán, nakoľko má zhodné parametre ako zemný plyn, rozdielny je len jeho pôvod. Preto sa môže sa injektovať kompresorom priamo do potrubia zemného plynu (CH4). Problém je, že cena biometánu je pomerne vysoká, nakoľko samotná výroba biometánu je zaťažená vysokou réžiou a je energeticky náročná.
LPG (Liquid Petroleum Gas)
Získava sa ako vedľajší produkt pri spracovaní ropy v rafinériách, ktorý sa skladá zo zmesi uhľovodíkov: propán, propén, (propylén), bután, izobután, izobutylén a butén (butylén). Získa sa tiež pri ťažbe zemného plynu a ropy. Iné názvy LPG sú Skvapalnený ropný plyn, skvapalnený uhľovodíkový plyn. V našich podmienkach sa distribuuje spravidla ako zmes propánu (C3H8) a butánu (C4H10).
LPG nie je možné považovať ako hlavné palivo, nakoľko z ropy je možné destiláciou získať len obmedzené množstvo 4 – 5% LPG. Jeho cena je preto vysoko variabilná, mení sa sezónne podľa dopytu. Jeho výhodou je aj možnosť skladovania v zásobníkoch pri rodinných domoch.
Elektrická energia
Energetický mix pri výrobe elektrickej energie 2021
Výroba a spotreba elektrickej energie na Slovensku je v súčasnosti takmer vyrovnaná, okolo 29 TWH. V súvislosti so spustením 3. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach
výroba EE na Slovensku prevýši spotrebu.
Na spotrebu elektrickej energie začína mať vplyv aj narastajúce množstvo elektromobilov. Na automobilovom trhu od roku 2035 budú môcť byť v EÚ dostupné už len elektromobily.
Naráža to na problém preťaženia distribučných elektrických sietí a limitov v spotrebe elektriny. V niektorých štátoch EU sa plánuje obmedzenie spotreby energie pre nabíjanie elektromobilov (Švajčiarsko…). Elektromobily sa stretávajú aj s ďalšími problémami napríklad:
- Náhle požiare elektromobilov na cestách v dôsledku závady v elektroinštalácii (takýto požiar nie je možné
uhasiť bežným požiarnickým vozidlom) - Požiare elektromobilov v autoservisoch a vyhradenie bezpečnostného priestoru
- Obmezenie prechodu elektromobilu aj cez mierne zaplavenú vozovku v prípade vysokých zrážok
- V zimnom období má batéria zníženú kapacitu a vozidlo má nižší dojazd
- Na kúrenie v zimnom období nie je možné využiť tepelnú energiu motora, ako u spaľovacích motorov
- Mnoho elektromobilov je vyradených predčasne pre zníženú kapacitu batérie a znížený dojazd
- Nedostatočná sieť nabíjacích staníc s rýchlym nabíjaním.
Slovenské elektrárne
Majetková štruktúra Slovenských elektrární je dedičstvo rozpredaja strategických podnikov. Problém je, že majetkový podiel Slovenskej Republiky v Slovenských elektrárňach je len 34%, zbytok patrí súkromnej firme „Slovak Power Holding“, ktorá je vedená a čiastočne vlastnená Danielom Křetínským.
Slovenské elektrárne a.s. vznikla 21. januára 2002 ako nový subjekt z majetkovej podstaty a právny následník Slovenských elektrární, a.s., od ktorých bola k tomuto dátumu oddelená Prenosová sústava a Tepláreň Košice.
Vlastníkom akcií Slovenských elektrární sú Slovenská republika s podielom 34% (v mene štátu koná Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) a spoločnosť Slovak Power Holding BV (SPH=EPH+ENEL) s podielom 66%.
Energetický a průmyslový holding, a.s., 28. júla 2016 uzavrel prvú fázu vstupu do Slovenských elektrární a stal sa päťdesiatpercentným akcionárom spoločnosti SPH. Ďalších 50% SPH ostalo zatiaľ vo vlastníctve skupiny Enel.
Enel SpA prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Enel Produzione SpA 18. decembra 2015 podpísala zmluvu so spoločnosťou EP Slovakia BV, dcérskou firmou Energetického a průmyslového holdingu, a.s., o predaji podielu Enel Produzione v spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. Predaj prebehol formou prevodu celého 66-percentného podielu spoločnosti Enel Produzione v Slovenských elektrárňach na novovzniknutú firmu SPH. EP Slovakia môže získať až 100% základného imania SPH, pričom prevod SPH na EP Slovakia prebieha v dvoch fázach.
V rovnakej veci 21. decembra 2015 Ministerstvo hospodárstva SR a Enel Produzione podpísali Memorandum.
Energetický a průmyslový holding (EPH) je vedúcou stredoeurópskou energetickou skupinou, ktorá vlastní a prevádzkuje zariadenia v Českej republike, na Slovensku, v Nemecku, Taliansku, vo Veľkej Británii, Írsku, Francúzsku a Švajčiarsku. Skupina EPH je vertikálne integrovanou energetickou utilitou pokrývajúcou kompletný hodnotový reťazec: od ťažby hnedého uhlia, cez výrobu elektriny a tepla až po distribúciu elektriny a tepla. To zahŕňa aj platformy pre dodávky a obchodovanie na jednej strane a správu plynárenskej infraštruktúry na strane druhej.
Skupina Enel je vedúca multinárodná energetická spoločnosť a popredný integrovaný hráč na svetových trhoch s elektrinou, plynom a obnoviteľnou energiou. Skupina pôsobí vo viac než 30 krajinách, má približne 88 GW inštalovaného výkonu a elektrickú distribučnú sieť v dĺžke viac než 2,2 milióna kilometrov. S vyše 74 miliónmi koncových zákazníkov má Enel najväčšiu globálnu zákaznícku základňu oproti ostatným európskym konkurentom a je lídrom na európskom energetickom trhu z pohľadu bežného prevádzkového zisku EBITDA.
Představenstvo EPH - Daniel Křetínský - Předseda představenstva
Profesní kariéra Daniela Křetínského je spojena se společností Energetický a průmyslový holding, a.s. (EPH): je majoritním akcionářem a předsedou představenstva (výkonná funkce) a generálním ředitelem společnosti. V EPH je Daniel zodpovědný za strategii, klíčová témata a rozhodnutí v oblasti lidských zdrojů a vyjednávací procesy (včetně špičkových transakcí v oblasti fúzí a akvizic). Zastupuje společnosti v několika statutárních a dozorčích orgánech.
Da i VESA zahrnuje – mimo jiné – podíly ve společnostech J. Sainsbury, Royal Mail, PostNL, francouzském maloobchodním řetězci Casino nebo americkém maloobchodním řetězci Foot Locker. Další společnost ovládaná Danielem Křetínským, EP Global Commerce, je největším akcionářem německého velkoobchodu Metro AG. Daniel Křetínský je rovněž předsedou představenstva ve společnosti CZECH MEDIA INVEST a.s., což je holdingová společnost, která se zaměřuje na akvizice a správu mediálních aktiv ve střední a západní Evropě. Daniel je významným akcionářem a předsedou představenstva fotbalového klubu AC Sparta Praha a vlastní podíl v anglickém klubu West Ham United F.C.
Do roku 2009 pracoval Daniel pro československou investiční skupinu J&T (bývalý akcionář EPH), do které nastoupil v roce 1999 jako právník a brzy převzal odpovědnost za projekty v oblasti správy aktiv a stal se vedoucím právníkem oddělení podnikových financí. Od roku 2003 se Daniel stal partnerem skupiny J&T odpovědným za oddělení podnikových financí v České republice a obecně za energetický sektor.
Daniel vystudoval v roce 1998 Právnickou fakultu Masarykovy univerzity v Brně a v roce 1999 zde také získal doktorský titul. V roce 1997 získal bakalářský titul na Filozofické fakultě Masarykovy univerzity v Brně (obor politologie). Daniel se zúčastnil několika studijních programů a školení v zahraničí (včetně jednosemestrálního pobytu na Právnické fakultě Université de Bourgogne v Dijonu).
Slovak Power Holding predal na burze značné časť vyrobenej elektrickej energie za mnohonásobne vyššiu cenu, ako bola stanovená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Slovenská Republika ako akcionár má nárok na 33% zo zisku z tohto predaja. Tie však bude musieť minúť na zastropovanie cien elektrickej energie,. Zvyšná časť zisku poputuje do
vreciek súkromných vlastníkov SPH.
Ku katastrofálnemu nárastu cien elektrickej energie vo veľkej miere prispieva aj distribúcia. Skúmal niekto či distribučné poplatky nie sú vysoké, s prihliadnutím k nízkym personálnym nákladom na Slovensku?
Východoslovenskú distribučnú sme predali Za 135 miliónov spätný odpredaj (podľa Sulíka) by nás stál až 750 miliónov eur. Nie je to krajne podozrivé? Kto viedol jednania o spätnom odkupe Východoslovenskej distribučnej spoločnosti? Čím sa zdôvodňovala extrémne vysoká odkupná cena, keď investície zahraničného vlastníka do distribučnej spoločnosti boli minimálne? Ak vysoká odkupná cena bola stanovená na základe ziskovosti distribučnej firmy, zisky zahraničnej spoločnosti boli na úkor slovenských občanov …. Je oprávnená obava, že minister hospodárstva Sulík nejednal v prospech SR.
Ropa
Do Európy sa ropa dostávala ropovodmi alebo tankermi po mori. V rámci vnútrozemia je možná pomerne lacná preprava železničnými alebo automobilovými cisternami. V súčasnosti ešte neplatia obmedzenia na dovoz ropy z Ruska, od 5. decembra vstúpia do platnosti obmedzenia na prepravu ropy z Ruskej federácie po mori za cenu nad stanovený strop. To bude mať pravdepodobne za následok nárast ceny ropy. Ak sa schváli zastropovanie ceny ropy, štáty OPEC budú protestovať a môžu zaviesť ropné embargo. Ceny ropy OPEC by v konkurencii umelo zastropovaných cien neobstáli, umelou cenou by sa rozvážila rovnováha medzi ponukou a dopytom. Taktiež jeden z návrhov EU, aby sa k zastropovaným cenám ruskej ropy dávali vysoké dovozné clá až na úroveň OPEC cien je nereálny.
Od začiatku vojny klesli dodávky ruskej ropy do Európy o 90 %, teda o 1,2 miliónov barelov denně, súčasné dodávky sú menej ako 100 000 barelov denne. Rusko presmerovalo toto množstvo ropy do Ázie, Číny, Indie a Turecka (2,45 milionov barelov denne).
Nafta
Vyrába sa rafinačným procesom z ropy. V oblasti rafinérskej kapacity existuje z celosvetového hľadiska niekoľko problémov. Dodávky surovej ropy sú obmedzené, no kritickejšia je práve situácia v oblasti spracovávania tejto surovej komodity na palivá, akými sú nafta či benzín.
Čiastočne za to môže pandémia, keďže zavedenie lockdownov zničilo dopyt a prinútilo rafinérie uzavrieť niektoré svoje najziskovejšie závody.
Investície do tejto oblasti zas ovplyvnil odklon od fosílnych palív aj v očakávaní dôsledkov elektromobility. Za posledných dvadsať rokov sa rafinérska kapacita v USA zmenšila o viac ako jeden milión barelov za deň. Taktiež narušenia prepravy a štrajky zamestnancov v Európe sa zas odrazili na znížení rafinérskej výroby.
Európa sa na naftu spolieha najviac zo všetkých krajín sveta, avšak v rámci vlastných sankcií od začiatku februára 2023 sa chystá ruské dodávky po mori úplne zavrhnúť. Zatiaľ nie je jasné, akým spôsobom tento výpadok nahradiť.
Alternatívne energie
Vodná energia
Je relatívne najviac používaným druhom energie, jej výhoda je časová variabilnosť, teda na rozdiel od iných obnoviteľných zdrojov dá sa použiť v ľubovoľnom čase špičky. Na Slovensku je to Vážska kaskáda, tvorí ju systém 22 priehrad, plus jedna prečerpávacia na Čiernom Váhu. Podiel vodných elektrární na ročnej výrobe elektrickej energie Slovenských elektrární, a.s., dosahuje v priemere asi 11 %.
S výstavbou Vážskej kaskády vodných elektrární sa začalo okolo roku 1930. Ako prvá bola sprevádzkovaná v roku 1936 elektráreň Ladce, nasledovali elektrárne v Ilave (1946) a Dubnici (1949).
S rozsiahlou výstavbou Vážskej kaskády sa pokračovalo až po druhej svetovej vojne. Začali sa stavať celé skupiny vodných elektrární. Po elektrárni na Oravskej priehrade (1953) sa do prevádzky spustili elektrárne v Kostolnej, Novom Meste a Hornej Strede (1953 – 1955). Trenčín (1956), Nosice (1957), Krpeľany, Sučany (1957 – 1958) a posledným stupňom
hornovážskej derivačnej skupiny bola elektráreň v Lipovci (1960).
Aj v súčasnosti sa na Váhu budujú malé vodné elektrárne, a teda vážska kaskáda sa tak stále rozrastá. Avšak systém viacerých priehrad spôsobuje, že pôvodne spojitý ekosystém sa fragmentuje, čo spôsobuje problém rybám.
Vodné nádrže spôsobujú spomalenie rýchlosti prietoku v koryte, preto sa postupne zanášajú bahnom a nánosmi, ktoré nie je vždy jednoduché odstraňovať. Preto niektoré krajiny vodné elektrárne nepovažujú za obnoviteľný zdroj. Naviac technické a technologické zariadenie Vážskej kaskády postupne starne, je opotrebené, potrebná bude jeho výmena.
Fotovoltaika
Fotovoltika je technológia, ktorou sa vyrába elektrická energia priamou premenou slnečného žiarenia na elektrickú energiu.
Fotovoltické (FV) systémy nevyžadujú na svoje fungovanie priame slnečné žiarenie, sú schopné vyrábať elektrickú energiu s nižšou účinnosťou aj pri oblačnom počasí.
FV elektrárne môžu byť škálovateľné – od malých domácich až po rozsiahle centrálne elektrárne. Veľký potenciál majú FV aplikácie, ktoré fungujú v samostatnom režime (nie sú pripojené na sieť, majú vlastnú batériu ako záložný zdroj) v odľahlých oblastiach a vo vidieckych oblastiach tretieho sveta. Problém fotovoltiky je vysoká cena vyrobenej EE, avšak v čase nedostatku je to akceptovateľné.
Veterná energia
Má význam hlavne v prímorských oblastiach, kde sila vetra je pomerne stabilná a predpovedateľná. Budujú sa rozsiahle veterné parky, vyskytujú sa však aj problémy napríklad.
- V čase veternej špičky je problém s prenosom elektrickej energie do vnútrozemia (čiastočne to môže odstrániť elektrolytická výroba a distribúcia vodíka priamo na mieste)
- V prípade silných búrok bolo mnoho veterných elektrární zničených – problém je s ekologickou likvidáciou lopatiek veterných turbín
- Je obava, že rozsiahle veterné farmy v šelfových oblastiach menia smer a silu vetra, čo má vplyv na zmenu podnebia
- Lopatky veterných turbín zabíjajú vtáctvo
- Veterné turbíny produkujú extrémne silný infrazvuk, čo môže spôsobovať zdravotné problémy.
Geotermálna energia
Jej možnosti sú zásadne ovplyvnené lokalitou, kde zdroj podzemného tepla je dostupný v pomerne malej hĺbke. Vyžaduje si minimálne dva vrty, pričom jedným sa geotermálna voda odčerpáva, druhým sa injektuje naspäť do podzemia. Okrem množstva horúcej vody si vyžaduje aj chladiacu vodu, aby tepelný motor s generátorom mohol pracovať pri adekvátnom teplotnom spáde. Chladiaca voda vo výmenníku ochladí pracovné médium pod teplotu kondenzácie pri danom pracovnom tlaku, čím sa zníži jeho objem. Pracovné médium sa prečerpá do ohrievacieho výmenníka, kde sa násobne izobaricky zvýši jeho objem , čo umožňuje expanziu v turbíne a následné ochladenie.
Výkon turbíny sa použije na pohon elektrického generátora a čerpadla.
- Problémom geotermálnych elektrární je aj silná inkrustácia potrubných systémov primárnych okruhov, ktorá sa musí periodicky odstraňovať, najčastejšie chemicky.
- Geotermálne elektrárne najčastejšie pracujú s ORC cyklom (Organický Rankinov Cyklus), ktorý si vyžaduje uzavretý cyklus drahého pracovného média (podobného alebo zhodného ako v chladiarenských cykloch). Únik takéhoto média je ekologicky škodlivý.
https://skpatents.com/10-286065-motor-pohanany-nizkoteplotnym-spadom-a-sposob-jeho-cinnosti.html
Akumulácia energie
Obnoviteľné zdroje sú nestále, teda nie sú schopné dodávať EE počas 24 hodín. Preto neoddeliteľnou súčasťou obnoviteľných zdrojov sú úložiská energie. V princípe existujú tieto dva základné typy úložísk:
- Chemická
používajú sa batériové úložiská – nevýhoda – ťažba lítia je ekologicky neúnosná, lítiové batérie sú extrémne drahé, ich životnosť je obmedzená, zatiaľ nie je vyriešená efektívna a ekologická hromadná recyklácia lítia. Batérie sa musia rozdrviť na prášok, z ktorého sa pomocou rôznych lúhov a kyselín extrahuje lítium a ostatné
kovy. Ako úložisko EE je možné použitie batérií z vyradených elektromobilov. - Fyzikálna
prečerpávacie elektrárne
– v čase nadbytku EE výkonné čerpadlo dopravuje vodu z rieky do nádrže s väčšou nadmorskou výškou,
– v čase nedostatku EE voda z nádrže spádom vyteká do rieky alebo spodnej nádrže, pričom poháňa turbínu elektrárne. Ako čerpadlo aj turbína sa používa reverzná turbína. Takáto elektráreň je na Čiernom Váhu, napomáha stabilizovať energetickú sieť. - gravitačné
– využívajú rozdiel potenciálnej energie gravitačného poľa zeme (rozdiel výšky hmotného telesa), ktorý premenia prostredníctvom generátora na elektrickú energiu. Autor má vypracovanú koncepciu lacného úložiska energie v súčinnosti s ekologickým bývaním.
Emisné povolenky (kvóty)
Sú hlavným nástrojom Európskeho systému obchodovania s emisiami (European Union Emissions Trading Scheme, EU ETS), ktorého cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov
prostredníctvom ich spoplatnenia.
EU ETS bol spustený Európskou úniou v roku 2005 ako prvý veľký systém obchodovania s emisiami skleníkových plynov a do začiatku roku 2021, kedy začal fungovať národný ETS v Číne, bol najväčším systémom svojho druhu na svete. Okrem krajín EÚ zahŕňa aj Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.
AKÝM SPÔSOBOM EMISNÉ KVÓTY ZNIŽUJÚ EMISIE?
Elektrárne a priemyselné zariadenia vypúšťajúce skleníkové plyny dnes musia preukázať, že majú tieto emisie pokryté povolenkami v príslušnom rozsahu. Jedna kvóta oprávňuje producenta vypustiť jednu tonu CO2, prípadne ekvivalentného množstva N2O alebo perfluórovaných uhľovodíkov (PFCs).
Každý rok vydáva EÚ určité množstvo týchto kvót (angl. European Union Emission Allowance, EUA), pričom toto množstvo (tzv. emisný strop) sa postupne rovnomerne znižuje v súlade s emisnými cieľmi EÚ. Systém tak umožňuje kontrolovať a priebežne redukovať množstvo emisií zo zahrnutých sektorov.
Zdroj: Fakty o klíme
V anglickej literatúre je ETS často označovaný ako cap-and-trade, lebo sa tu strop pre celkové emisie (cap) kombinuje s voľným obchodovaním (trade) medzi jednotlivými emitentmi skleníkových plynov.
Elektrárne a ďalšie prevádzky zapojené do systému si kvóty nakupujú v aukcii a následne s nimi voľne obchodujú na burze. Ich emisie sú merané a overované a ak je vypúšťaných skleníkových plynov viac, než ku koľkým daný subjekt oprávňujú jeho kvóty, dostane pokutu (100 € za tonu emisií) a zároveň si musí potrebné kvóty doplniť.1
Ak majú niektoré elektrárne či priemyselné závody možnosť znížiť svoje emisie lacnejšie, než je cena emisných povoleniek, stoja pred rozhodnutím, či je pre ne výhodnejšie inovovať a investovať do čistejších technológií alebo radšej pri danej cene nakúpiť emisné povolenky.
Množstvo kvót ponúkaných v ďalších rokoch (t. j. maximálne množstvo povolených emisií) EÚ postupne znižuje.
Zároveň možnosť voľného obchodovania s povolenkami zaručuje, že k znižovaniu emisií dochádza najskôr vo firmách, kde je realizácia zníženia najlacnejšia. Preto hovoríme, že EU ETS vedie k dosiahnutiu cieľov v oblasti emisií nákladovo efektívnym spôsobom.
Porovnanie mitigačných opatrení
Medzinárodný menový fond vysvetľuje, prečo je spoplatnenie emisií skleníkových plynov najefektívnejším opatrením.
Systémy obchodovania s emisiami sú trhovým mechanizmom, ktorý je založený na princípe, že znečisťovatelia by za poškodzovanie životného prostredia mali platiť. Tieto platby motivujú elektrárne a ďalšie prevádzky znižovať vlastné emisie a zároveň je možné získané prostriedky aspoň čiastočne využiť na nápravu spôsobených škôd.
Ekonómovia tento princíp nazývajú ako tzv. internalizáciu externalít (tu je externalitou vypúšťanie skleníkových plynov, ktorými znečisťovatelia doteraz zaťažovali prírodu a celú spoločnosť bez toho, aby za to museli zaplatiť). Práve existencia externalít, ktoré sa v modeli ideálneho trhu nevyskytujú, vedie k neférovému zvýhodneniu znečisťovateľov.
Systémy obchodovania s emisiami usilujú o odstránenie tejto nedokonalosti a o urovnanie trhového prostredia.
KOĽKO STOJA EMISNÉ POVOLENKY?
Cena emisných povoleniek je kľúčovým parametrom celého systému.
Ak je príliš nízka, znečisťovateľ si môže nakúpiť potrebné kvóty lacno a princíp, že zodpovedajúcim spôsobom zaplatí za spôsobené znečistenie, zostáva nenaplnený.
Zdroj: Historické ceny futures kontraktov na emisné kvóty, Quandl, ICE
K redukovaniu množstva emisií však napriek tomu dochádza, pretože emisný strop Európska únia postupne znižuje.
Menej kvót v obehu tiež znamená rastúcu cenu. Od doby zavedenia systému bola v niektorých rokoch cena povoleniek veľmi nízka, často ako dôsledok oslabenia ekonomiky (napr. pri prepade ekonomickej produkcie počas finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009 alebo na začiatku koronavírusovej pandémie v roku 2020, ale aj v období 2013 – 2018 kvôli prebytku kvót). V priebehu roku 2018 cena tony emisií CO2 prudko stúpla z 8 € na zhruba 20 €, začiatkom roka 2021 už kvóty stáli viac ako 30 €. Podľa odhadov niektorých inštitúcií bolo pre dosiahnutie cieľov Parížskej dohody nutné, aby sa cena za tonu CO2 v roku 2020 pohybovala v rozmedzí 33 – 66 €.2 3 Spodnú hranicu 33 € dosiahli ceny európskych emisných kvót v decembri 2020. Jedná sa o dobrý signál, avšak sám o sebe nie je dostatočný – okrem ďalšieho rastu budúcich cien by bolo predovšetkým potrebné, aby bola porovnateľne spoplatnená väčšina svetových emisií skleníkových plynov.
Ktoré odvetvia sú do systému emisných kvót zahrnuté ?
Systém pokrýva najmä väčšie zdroje v energeticky náročných odvetviach (spolu takmer 11 000 zariadení), a to:
- elektrárne s tepelným príkonom nad 20 MW,
- ropné rafinérie,
- koksovne,
- železiarne a oceliarne,
- cementárne,
- niektorú ďalšiu priemyselnú výrobu.
Okrem toho zahŕňa približne 600 prevádzkovateľov lietadiel v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Súhrnne pokrýva približne 38 % emisií skleníkových plynov v EÚ1 a okrem emisií CO2 sú zahrnuté tiež emisie oxidu dusného N2O a perfluórovaných uhľovodíkov.
KTO DOSTÁVA EMISNÉ POVOLENKY ZADARMO?
V rokoch 2013 – 2020 bolo bezplatne pridelených cca 43 % kvót predovšetkým emisne intenzívnym priemyselným odvetviam. Zvyšných 57 % bolo určených do aukcie (skutočný počet vydražených kvót bol však nižší). Bezplatné emisné kvóty sú určené takým odvetviam hospodárstva, v ktorých by bolo jednoduché presunúť výrobu do krajín, kde nie sú emisie skleníkových plynov obmedzované. Pri dôslednom uplatnení aukcie kvót by tak mohlo dochádzať k odlivu výrobných závodov z EÚ a navýšeniu emisií v iných krajinách. Množstvo bezplatne prideľovaných kvót je postupne znižované a napríklad výroba elektriny už nie je pre prideľovanie bezodplatných kvót spôsobilá od roku 2013 (niektoré štáty vrátane Slovenska si však vyjednali výnimku z tohto pravidla až do roku 2020).1
AKÝM SPÔSOBOM JE STANOVENÉ MAXIMÁLNE MNOŽSTVO KVÓT?
Na dosiahnutie emisných cieľov EÚ v rokoch 2020 a 2030 bolo maximálne množstvo kvót od roku 2013 rovnomerne znižované. V roku 2013 bolo vydaných 2,1 miliardy emisných kvót a až do roku 2020 to každoročne bolo o 38 miliónov menej, aby bolo zníženie emisií aspoň o 21 % v zahrnutých odvetviach (v porovnaní s rokom 2005).4
V nasledujúcej dekáde bude znižovanie ešte rýchlejšie – pôvodným cieľom bolo znížiť emisie v rámci EU ETS do roku 2030 o 43 % oproti roku 2005 a tento cieľ je teraz ešte upravovaný v rámci Európskej zelenej dohody.
Zdroj: Európska komisia, EÚ
ČO SA DEJE S FINANCIAMI ZÍSKANÝMI V AUKCIÁCH?
Celkové výnosy z aukcií emisných povoleniek predstavovali v rokoch 2012 – 2019 približne 50 miliárd eur (z toho 14 miliárd boli výnosy v roku 2019, keď bola cena kvót najvyššia). Dražba prebieha v rámci každého zo zapojených štátov a tie tiež rozhodujú o konkrétnom využití prostriedkov, ktoré sa v aukciách vyberú. Z celkového obnosu sa vynaložilo na klimatické a energetické účely 78 %, a to predovšetkým na energiu z obnoviteľných zdrojov, zvyšovanie energetickej účinnosti a udržateľnú dopravu.1
AKO JE EU ETS PRIEBEŽNE UPRAVOVANÝ?
Fungovanie EU ETS je rozdelené do niekoľkých fáz, počas ktorých je systém priebežne testovaný a rozširovaný. Prvá fáza od roku 2005 bola predovšetkým testovacia a jej účelom bolo overenie fungovania celého systému a získanie spoľahlivých dát o emisiách jednotlivých zariadení. V nasledujúcich fázach dochádzalo k rozširovaniu o ďalšie sektory (napr. letecká doprava v rámci EHP) a na úpravu stropu emisných kvót v súlade s emisnými cieľmi EÚ. Konkrétne parametre EU ETS v jednotlivých fázach sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke.
Zdroj: Európska komisia, EÚ
V ČOM EU ETS FUNGUJE DOBRE A V ČOM NIE?
Výhody
- EU ETS je trhový mechanizmus, a teda rozhodovanie o emisiách skleníkových plynov je z veľkej časti ponechané na samotných producentoch. Elektrárne a ďalšie zariadenia sa podľa aktuálnej ceny rozhodujú, či nakúpia emisné kvóty alebo investujú do zníženia vlastných emisií. V kombinácii so znižovaním celkového množstva kvót je tak možné dosiahnuť emisné ciele s nízkymi dodatočnými nákladmi, čo je tou hlavnou výhodou celého systému.
- Finančné prostriedky získané z dražieb povoleniek je možné použiť na podporu inovácií a na klimatické a energetické účely.
- Dobre nastavené ETS systémy umožňujú prepájanie s ďalšími krajinami (napr. EU ETS je dnes prepojený s obdobným systémom vo Švajčiarsku a v budúcnosti by mal byť napojený aj na novovznikajúci britský systém). Tým dochádza k vyrovnávaniu cien emisií z rôznych krajín a k zvyšovaniu efektivity systému.
Nevýhody
- EU ETS nepokrýva všetky sektory, ktoré sa podieľajú na vypúšťaní skleníkových plynov. Kvôli administratívnej záťaži nie je možné efektívne zahrnúť malých emitentov skleníkových plynov (napr. sektor dopravy), preto niektoré európske štáty dopĺňajú EU ETS národnými uhlíkovými daňami.
- Prideľovanie bezplatných kvót niektorým prevádzkam. Počas počiatočných fáz EU ETS neboli k dispozícii presné dáta o skutočných emisiách jednotlivých prevádzok, čo v niektorých prípadoch spôsobilo, že prevádzky bezplatne získali vyššie množstvo povoleniek než potrebovali (a nadbytok mohli následne so ziskom predať). Tomu by malo brániť monitorovanie vypúšťaných emisií a postupné znižovanie bezplatných alokácií povoleniek.
- Budúce ceny povoleniek sú nepredvídateľné, čo komplikuje dlhodobé plánovanie pre zahrnuté elektrárne a priemyselné závody. V reakcii na nízku cenu kvót v roku 2013, ktorá bola spôsobená prebytkom kvót v systéme, zaviedla EÚ tzv. rezervu trhovej stability (Market Stability Reserve), ktorá dokáže výkyvy cien čiastočne vyrovnávať. Nadbytočné nevydražené kvóty sú tak postupne presunuté do rezervy, z ktorej už nebudú vydražené, avšak v prípade nedostatku kvót v systéme môžu byť neskôr z rezervy uvoľnené. Inou možnosťou, ako brániť prílišným výkyvom ceny, je stanoviť minimálnu a maximálnu cenu povoleniek. EU ETS tento prístup nevyužíva, niektoré iné ETS systémy vo svete však áno.
AKÉ SYSTÉMY ETS SA POUŽÍVAJÚ INDE VO SVETE?
Od svojho spustenia sa EU ETS stal inšpiráciou pre mnoho ďalších štátov a regiónov vo svete. Obdobné systémy sa dnes používajú napríklad v Číne (v niektorých mestách ETS funguje od roku 2013, celonárodný systém bol spustený v roku 2021 a dnes je najväčším ETS na svete zahŕňajúcim zhruba 30 % čínskych emisií). Obdobu EU ETS nájdeme tiež v Austrálii, na Novom Zélande, vo väčšine kanadských provincií, v niektorých štátoch USA a v ďalších regiónoch. Niektoré štáty spoplatňujú emisie skleníkových plynov pomocou tzv. uhlíkovej dane (carbon tax), ktorá je ďalším efektívnym trhovým mechanizmom na zníženie emisií a môže vhodne dopĺňať ETS zahrnutím iných sektorov (napr. dopravy). Na celom svete dnes funguje približne 60 rôznych systémov spoplatňujúcich emisie skleníkových plynov, pričom dve tretiny z nich boli spustené v uplynulej dekáde.
ÚRSO – Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
Sieťové odvetvia sú plyn, ropa, elektrická energia, voda…,
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, známy pod skratkou URSO zabezpečuje, aby ceny regulovaných komodít v sieťových odvetviach – elektroenergetike, plynárenstve, tepelnej energetike a vodnom hospodárstve ochraňovali koncového spotrebiteľa pred zneužitím dominantného postavenia monopolných dodávateľov energií a zároveň musí
dbať na návratnosť investícií podnikateľských subjektov, aby dodávka energií a vody bola spoľahlivá a bezpečná. ÚRSO pri výkone svojej pôsobnosti nepodlieha štátnej moci a koná nestranne a nezávisle.
Cena tepla:
ÚRSO rokuje o napätej situácii v tomto sektore s najväčšími hráčmi na slovenskom trhu ohľadom dodávok tepla pre domácnosti a podniky. Situácia nie je vôbec jednoduchá, keďže viaceré teplárenské spoločnosti predložili cenové návrhy, v ktorých žiadajú navýšenie cien tepla pre domácnosti aj o 600 percent. ÚRSO obdržal až 490 cenových návrhov od teplární a konečnú cenu za teplo by chcel stanoviť najneskôr v decembri.
Na Slovensku je okolo 800 lokalít CZT (Centrálne zásobovanie teplom. Z tých 490 cenových konaní je priemerný nárast ceny tepla pre domácnosti okolo 94 percent. Pre priemernú domácnosť v bytovke by to znamenalo nárast nákladov na teplo mesačne o 56 eur.”
Priemerná rodina by si priplatila za teplo mesačne o zhruba 144 eur. by sme radi privítali štátom stanovený cenový strop na maximálny nárast ceny tepla, podobne ako je to pri elektrine, či plyne.”
ÚRSO navrhol riešenie, aby štát zastropoval maximálne percento navýšenia cien keby štát legislatívne ustanovil, že medziročná zmena ceny tepla by sa mohla nanajvýš, napríklad, o 25 percent.
Energetická burza
Zjednodušene burza je databázový softvér ktorý umožňuje dynamické obchodovanie s energiami na základe ponuky a dopytu. Ak je ponuka veľká a dopyt malý, cena klesá, naopak, ak je ponuka malá a dopyt veľký, zákonite rastie cena. Software burzy sa automaticky snaží strany ponuky a dopytu spárovať, za súhlasu obidvoch strán.
Problém burzy je hlavne pri presahu dopytu nad ponukou, keď sa „trhová“ cena logicky prispôsobí maximálnej cene, nakoľko výrobca s minimálnymi nákladmi sa veľmi ochotne prispôsobí maximálnej cene, produkt bez problémov predá, pričom jeho čistý profit extrémne vzrastie. Ak štát nadmerné zisky zdaní, je nebezpečenstvo, že ich použije na financovanie vojnových operácií. Preto je ÚRSO – Úrad pre reguláciu sieťových odvetví jediným oprávneným pre stanovenie ceny na domácom trhu so zohľadnením primeraného zisku pre výrobcu.
Keďže uvalenie sankcií na energetické zdroje z Ruska v súčinnosti s teroristickým zničením potrubí Nord Streamu, spôsobilo okamžité zníženie na strane ponuky, pričom sa dopyt nezmenil, ceny okamžite stúpli. K zníženiu ceny veľmi nepomohla ani dodávka skvapalneného zemného plynu od viacerých dodávateľov, nakoľko jeho cena je zaťažená energiou na skvapalnenie, dopravou na veľké vzdialenosti, technologickými nákladmi a pod.
Záver
Súčasná politická scéna na Slovensku stále nepodniká kroky smerujúce k reálnym cenám energií. Ak si aj niektoré kroky pripravia, Európska únia ich spochybní.
Vysoké ceny energií v Európe, spôsobené hospodárskymi sankciami, green dealom a súčasne nalievaním nekrytých peňazí do rozpočtu spôsobujú, že mnoho priemyselných výrob sa presťahuje z EU do USA, Číny, Indie, kde sú ceny energií a práce nižšie. Európa sa stane nekonkurenciaschopnou, mnoho podnikov zanikne, klesne zamestnanosť, obyvateľstvo sa dostane do chudoby. Zároveň nekontrolovaná imigrácia spôsobí podľa analýz Samuela Huntigtona mnoho sociálnych rozbrojov vyvolávajúcich vojnu cililizácií, sen o multi-kulti sa definitívne rozpadol. Eu už prekročila niekoľko červených čiar, po ktorých už nebude možný návrat k predchádzajúcej prosperite.
Realita energetickej chudoby obyvateľov Slovenska je vážna, je obava vzniku občianskych nepokojov .
Politici EU a SR však môžu urobiť rad krokov, aby zvýšenie cien energií bolo minimálne. Napríklad:
- Udržanie jadrových elektrární v prevádzke
- Zrušenie sankcií voči Rusku
- Nákup jadrového paliva z Ruska
(- Belgičania z Anverp bez ohľadu na sankcie, z Ruska dovážajú diamanty, je to určené výhradne pre finančne silnú židovskú komunitu, ktorá ovláda celosvetový obchod s diamantami.
– Taktiež Angličania sa vyhýbajú vlastným sankciám , bolo vysledované množstvo dodávok ruskej ropy, po rôznych presunoch z lode na loď. Náklad bol zaregistrovaný ako dovoz z iných krajín vrátane Nemecka, Holandska, Poľska, Francúzska a ďalších. ) - Kto kedy a prečo a za koľko podpísal zmluvu na odpredaj podielu SE slovenských elektrární Enel, EPH,
SPH? Bol braný na zodpovednosť? - Kto kedy a prečo a za koľko podpísal zmluvu na odpredaj podielu distribučných spoločností ZSE, SSE VSE?
Aké boli ceny? - Prečo Sulík nepodpísal zmluvu o prednostnom odkúpení VSE, ktoré sa pôvodne predalo za 135 miliónov €, pričom ponuka na spätný odpredaj bola okolo 750 miliónov, čo bolo príčinou navýšenia ceny? Ktoré osoby alebo komisia v akom zložení bola poverené na jednanie o cene spätného odkupu. Bolo zverejnené a pripomienkovanie ceny? Existuje z toho zápis a zmluva o odpredaji?
- V poslednej dobe sa na Západe uskutočnila konfiškácia majetku ruských firiem v hodnote cca 300 miliárd eur, konfiškoval sa majetok Gazpromu v Nemecku a v Poľsku. Preto v dôsledku ohrozenia ekonomiky Slovenska by mal byť inicializovaný spätný odkup akcií Slovak Power Holding za pôvodnú cenu, resp. zoštátniť bez náhrady (je precedens -Nemecko, Poľsko zoštátnili akcie Gazpromu bez náhrady.)
- Spätný odkup predanej elektrickej energie
- Zrušenie emisných povoleniek, nakoľko systém EU ETS neplní svoj účel a je ekonomicky neudržateľný
- Nový prepočet oprávnených nákladov distribučných spoločností, prípadne ich zoštátnenie
- Oprava zničeného potrubia NS1 a NS2 – zistiť vinníka a dať mu k úhrade opravu a ekonomické straty !!!
- Ukončenie dotácií elektromobilov
- Riešenie systému Duobat podľa autora
- Mierové urovnanie politickej situácie v Európe
- Zrušenie zastropovania všetkých druhov energií, nakoľko to povedie rozváženiu trhov a enormné zvýšenie výdajov zo štátneho rozpočtu
- Ak by Ukrajina zastavila dodávky plynu na Slovensko, dohodnúť dodávky z Maďarska cez Turkish stram.
Prejednať s parlamente s každým poslancom, so záznamom na video.
Táto správa si nekladie za cieľ úplnosť, je len čiastočná, situácia v oblasti energií a spôsoby riešenia sa menia zo dňa
na deň.
Košice