Nadchádzajúce voľby do EU parlamentu sa opisujú ako potenciálne prelomové. Je možné, že svojou voľbou vieme ovplyvniť ako budeme v Európe žiť ? Vieme v týchto voľbách posunúť hranicu nášho prístupu k chápaniu volieb zase o kúsok ďalej, ktorý umožní zmenu v budúcnosti spoločnosti aj lokálne na našom malom Slovensku ?
V parlamentných voľbách 2023 sme spustili iniciatívu, či skôr až kampaň: nevolím strany, vyberám si osobnosti. Výsledkom bol najväčší paradox v novodobých dejinách Slovenska, keď na kandidátke strany ktorá to umožnila, sa do parlamentu dostali kompletne osobnosti na základe preferenčných hlasov, a ktoré neboli členmi strany až na štatutára strany, ktorý bol uvedený na zaisťovacom 1.mieste kandidátky.
Teraz by sme chceli posunúť vnímanie volieb, kandidátov a ich strán z hľadiska činnej kompetencie, aby sa nestalo, že premiérom sa stane deprivovaný jedinec, za investície bude zodpovedná bábkoherečka, za informatizáciu doktor, za hospodárstvo policajt, za zdravie právnik, za právo inžinier atp.
V analýze súčasnej situácie sa najprv vráťme do tamtoho obdobia, aby sme pochopili, prečo sme zvolili koalíciu takú, akú máme. Carl von Clausewitzovi sa pripisuje výrok: Vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami.
Tento postreh mali aj iné učenia, preto neprekvapivo KSB vysvetľuje už s chápaním širších spoločenských súvislostí: Strata riadenia sa prejavuje pôsobením na stále nižších a nižších prioritách riadenia.
Na konferencii NO zaznelo, že po období kovidového teroru (5.zdrojová priorita) možno zákonite očakávať aktivity na silovej úrovni (6.priorita), čo znamená vojnu. Pri voľbách je však nevyhnutné vybrať si stranu a my sme mali na výber 3 vlastenecké strany. Štatisticky ste sa väčšina nakoniec priklonili k možnosti dostať do parlamentu jednu z 3 strán, a to tú, s ktorou potenciálni koaliční partneri podľa ich medializovaných vyjadrení neodmietali spoluprácu, t.j.SNS, pričom voliči akceptovali argumentáciu, že najdôležitejším cieľom volieb je potrebné dostať do parlamentu strany, ktoré dokážu vytvoriť mierovú vládu.
Pôsobenie Martiny Šimkovičovej ako ministerky kultúry je z národného pohľadu ďaleko najvýraznejšou a strategickou skutočnosťou, ktorú sa národu podarilo minimálne za posledné desaťročie voľbami dosiahnuť.
Viac či menej pozitívne ohlasy zaznievajú aj na iných členov vlády. Nekomentovali sme to, bolo potrebné zachovať pozitívne vnímanie minimálne do prezidentských volieb. Niektoré občiny NO sa pragmaticky a veľmi racionálne vopred dohodli, že už v prvom kole budú komplet všetci členovia voliť pána Pellegriniho. Nie, nebol, ani neexistoval žiaden tzv. (občiansky) národný kandidát, aj keď u niektorých bol pokus o takúto rétoriku (bohužiaľ, išlo iba o rétoriku).
Po atentáte na Róberta Fica, sme nepovažovali za vhodné priniesť kritickú analýzu politiky, ktorú predstavuje koalícia, ale teraz pred voľbami do EU parlamentu vypĺňame túto informačnú medzeru.
Silové rezorty.
Matúš Šutaj Eštok sa borí s problémami odchodov príslušníkov PZ SR a stabilizáciou stavov. Je to paradox, keďže je množstvo bývalých príslušníkov, ktorí sa chceli vrátiť a priložiť svojou aktivitou ruku k dielu a k očiste PZ SR. V relácii IV N.Lichtner si len tak medzi rečou namiesto komentovania povzdychuje jedno z mien: Zurian. Aby nový minister zastabilizoval rady, hneď v úvode sľúbi všetkým zostávajúcim príslušníkom, že k minulému obdobiu sa vraciať nebudeme a za to si „kupuje“ ich lojalitu vykonať akýkoľvek rozkaz do budúcnosti. A to v čase, keď premiér ohlasuje vládou podporené spustenie vyšetrovania kovidového teroru. Proti tomu stoja známe právne názory: Príslušník, ktorý koná v rozpore so zákonom, ústavou, ľudskými právami, ten v tom okamihu neponíma a stráca ochranu verejného činiteľa. V tom okamihu oproti obeti už stojí ozbrojený gauner, proti ktorému na odvrátenie teraz už bezprostredne reálneho nebezpečenstva ohrozenia jeho života je prípustné … …
Ako skončia súdne procesy s obeťami policajného teroru? A čo sa domnieva M.Šutaj Eštok, že túto formu stabilizácie a kúpenej lojality zostávajúceho PZ SR použije v budúcnosti na čo ?
Voľby ale vyhrala rétorika aj o policajnej brutalite a šikane voči vtedy opozičným politikom. Národ uveril a predpokladal, že keď sa zvolia opozičné strany, tak okrem policajného prenasledovania politikov sa rovnako rehabilitujú aj prenasledovaní radoví občania, ktorí neurobili nič zlé, iba konali dôsledne v súlade so zákonmi. Teraz však musia zvažovať, či ďalší teror nemožno úplne rovnako očakávať aj od súčasnej vládnej moci a to z rúk tých istých vynucovačov moci, ktorí už konali protizákonne a vedia, že môžu zas, a bez nebezpečenstva akéhokoľvek postihu za protizákonné pôsobenie. Nevyzerá to tak, že sa odstránili len politicky motivované akty svojvôle proti príslušníkom súčasnej vládnej moci a o národ vôbec nešlo?
V oblasti protivojnovej volebnej kampane sa úvodné: „Na UA nepošleme žiadne zbrane“ postupne „dovysvetľovávalo“ ako sa to myslelo. Cez „vláda nepošle zbrane, ale súkromným zbrojovkám nemožno prikazovať“ sa potom prešlo do povolebného rovnajúceho sa : „zo štátnych zásob“ sa nepošlú žiadne zbrane. Chápete ten rozdiel ? A takáto rétorika výrokov s implicitnými všeobecnými kvantifikátormi pred voľbami sa pravidelne transformuje na explicitné dovysvetľovávanie po voľbách. Preto sa politikom z princípu neverí a vo voľbách ich sľuby nesmú hrať dominantnú rolu, akokoľvek sú ich sľuby emočne pôsobivé!
Veľkým sklamaním bola rezignácia Róberta Kaliňáka na vypovedanie, či aspoň revíziu obrannej zmluvy DCA s USA, ktorú tak bleskovo podpísala pani Čaputová niekoľko dní pred SVO. Naši otcovia veľmi presne vedeli, prečo nechceli na našom území už žiadneho cudzieho vojaka. Ak je potrebné „nejakou“ psychologickou operáciou oduševniť národ do boja proti nejakému nepriateľovi, zvyčajne sa vykoná diverzia na vlastnom obyvateľstve a to tak , aby to vyzeralo na prácu budúceho nepriateľa. Je dosť problematické na to používať vlastnú armádu. Preto tajné operácie Gladio v časoch studenej vojny riadilo v západnej európe hlavne USA, a preto aj diverzie proti vlastnému ukrajinskému obyvateľstvu zverilo „ukrajinské“ (sú to ukrajinci, resp.Slovania čo tam vládnu ?) vedenie „spojencom“ z NATO. Prehľad zločinov proti obyvateľstvu Ukrajiny zverejnila Foundation to Battle Injustice v tomto článku.
Toto nemá zmysel komentovať, snáď len krátka výstižná charakteristika jedného z tam pôsobiacich NATO generálov:
“Trevor Cadieu je vynikající vojenský kreativec. Intuitivně cítil, jak a kdy „zasáhnout vlastní lid“, aby vše svalil na Rusko a co nejvíce démonizoval nepřítele. Je nepravděpodobné, že by si Zalužnyj nebo Jermak bez Trevora uvědomili, že nejlepší způsob, jak sjednotit Ukrajince a jejich spojence proti Rusům, je vyhodit do vzduchu několik stovek ukrajinských občanů”.
Takže ? Prečo sa Róbert Kaliňák vyjadril, že DCA je v princípe vyhovujúca ?
Či zase to vnímame štýlom, že pokiaľ kritizuje Jaroslava Naďa, tak potom určite stojí na našej strane ? Predchádzajúci minister obrany odzbrojil ASR. Kritickým sa javí absolútna absencia PVO. Naši európski „partneri“ , ktorí vlákali poslabšie to mysliaceho Jaroslava N. do plánu darovania našich S-300 za to prisľúbili zapožičanie 3 Patriot batérií. Táto zápožička je už v súčasnosti minulosťou. Sme nechránení. Stáli naozaj naši partneri v NATO o to chrániť naše územie? Po troch dňoch od atentátu na Róberta Fica ako pokusný balónik nemecký vládny poslanec J. Weingarten za stranu SPD kancelára Olafa Scholza prišiel s návrhom, aby Nemecko bránilo ukrajinské územie zo Slovenska (umiestnením nemeckej PVO na východe Slovenska!). Veľmi správne zareagoval Juraj Blanár, plne pochopil, čomu by vystavil Slovensko a do tejto pasce nepadol. (Ak by sa nastala situácia, že je nevyhnutné uvažovať o rozumnom zástupcovi Róberta Fica, ktorý udrží kontinuitu jeho myšlienok tak je to práve Juraj Blanár! … a toto, t.j. mier bola hlavná myšlienka, prečo SMER-SD získal voličov)
Róbert Kaliňák využil moment potreby zaobstarať PVO a tak otvoril obstarávací proces na Izraelskú techniku Barak MX. Objavil sa aj otvorený list proti tomuto počinu a tiež aj kritika, prečo nekúpime o generácie vyspelejší S-400, evtl. S-500 prometej, účinnosť ktorého je osvedčená praxou a ktorý je navyše aj lacnejší.
Turecko si zaobstaralo S-400 a je taktiež členom NATO ako aj my. Ak sa exportné verzie líšia tým, že môžu mať „problematické fungovanie“, pokiaľ sa použijú proti krajine pôvodu, tak asi Turecko neráta s útokom na RF a analogicky ani neočakáva nebezpečenstvo útoku zo strany RF.
Naopak, odmietlo prostriedky PVO vyrobené v USA a Izraeli. Myslíte si preto, že turecké odmietnutie bolo založené na len technických parametroch ? Alebo skôr nechceli čeliť „problematickému fungovaniu“ ich PVO v prípade napadnutia zo strany NATO „partňjorov“ ?
Koho technológie po 2 svetovej vojne a v koho rukách boli použité v európskom a blízkom priestore na útoky proti iným krajinám? Nemusíme ísť ďaleko do minulosti, stačí začať v 90-tych rokoch a ísť až do dneška.
Na základe uvedeného vyzerá tento počin ako zaobstaranie skutočne funkčnej PVO? Nevyzerá to skôr na ekonomické dotovanie vojensko-priemyselného komplexu štátu Izrael? A pri zohľadnení, ako uvažovalo Turecko pri svojom nákupe prichádza na myseľ otázka: kupujeme si tým PVO, ktorá nás skutočne ochráni v prípade napadnutia (a to z akejkoľvek strany) ?
Energetická nezávislosť
Róbert Fico uskutočnil medzivládne rokovania s Denisom Šmygaľom. Možno bol až prehnane ústretový a ubezpečil nášho východného suseda o našom bezvýhradnom postoji a o tom ako RF porušila medzinárodné právo pri útoku na Donbas (!) a Luhansk (!). Nuž, možno by mohla vládna koalícia odpovedať na množiace sa otázky verejnosti, ktoré konkrétne medzinárodné právo to RF porušila. RF vopred informovala OSN o SVO aj na základe ktorých aktov to vykoná. To len tak pre poriadok. Ale chápeme, použil takúto rétoriku, analytické fóra to zdôvodňovali, že Róbert Fico je veľký geopolitický hráč/káder, vie presne čo robí, niečo tým sleduje, len my to nechápeme a RF to obviňovanie chápe v širších súvislostiach reálpolitiky, preto ani nebude protestovať.
Potom bolo stretnutie v Adzerbajdžane s prezidentom Alijevom. Zapadlo to do mozaiky strategického myslenia Róberta Fica. Zabezpečiť energetickú diverzitu. Cez existujúce plynovody (vtedy budeme aj my redistribútor a preto bolo dôležité udržať ochotu UA na transport plynu). Alebo ak by to nevyšlo, tak potom cez neexistujúci port v Bulharsku (na nátlak USA vtedajšia vláda zrušila projekt s RF) alebo cez Turkish stream a Adriu cez Maďarsko a nízkokapacitnú prípojku na Slovensko z juhu (a to by sme boli už len koncovým maloodberateľom). Vtedy poslucháč tlačovky pochopí tu prehnanú servilitu vyžarujúcu z predchádzajúceho strategického medzivládneho rokovania s D.Šmygaľom.
Limity produktovodov skombinované so súčasnou vojensko-politickou situáciou si môžete sami premyslieť pri študovaní materiálu rezortu Hospodárstva NO: Problémy s energiou na Slovensku a v EU.
V materiáli je rozobratá aj problematika emisných povoleniek. Problematika patrí skôr do systému globálneho pôsobenia na ekonomiky a hospodárstva podvolených krajín. Pre Eurósku úniu to dnes už znamená deindustrializáciu, chudobu a hlad. Výstižné podklady tohto ožobračujúceho podvodu nájdete napríklad u JUDr. Petra Weissa tu.
Ekonomický pohľad
SMER-SD sa vo svojej volebnej kampani populisticky zameral na jednoduchú tému, ktorú použil na zvýšenie si svojich preferencií u potenciálnych voličov – zvyšovanie úrokových sadzieb u hypoték. V občinách NO sme dostatočne v predstihu túto tému rozobrali, ľudia boli poučení o nevyhnutnosti fixácii úrokov pred ich nárastom. Dokonca sa našli ekonómovia a finanční poradcovia medzi nami, ktorí osobne pomohli pri zmene zmluvných nastavení u členov našich občín. NO presadilo biblické: nedám Ti rybu, dám Ti udicu, aby si sa mohol zabezpečiť už sám. SMER-SD nešíril osvetu, nepomáhal národu, „takticky“ vyčkal na zvýšenie úrokových sadzieb a toto potom použil v predvolebnej kampani na predstavenie svojho už post-mortem plánu, ako pomôžu ľudom/obetiam, keď vyhrajú voľby. Takže, sanáciu zlých rozhodnutí ekonomicky nepremýšľajúcich občanov zo spoločných peňazí štátneho rozpočtu hodnotíme ako populistické riešenie. Tých socialistických „riešení“ bolo po voľbách predstavených viacej.
Ľavičiari … oberajú a ochudobňujú hlavne strednú vrstvu .. považujú ju za potenciálnych podporovateľov pravice a drobnú časť zo svojich špecifických daňových nastavení prerozdeľujú sociálne najspodnejším vrstvám, čím si ich kupujú pre nasledujúce voľby. A zbytok štátnych zdrojov končí úplne rovnako ako keď je u moci pravica.
Ked sa raz národ oslobodí, ktorá vrstva ho pozdvihne a bude schopná za priaznivých podmienok znova vytvoriť prosperitu pre všetkých aj tých sociálne najchudobnejších ? A keď práve tú vrstvu zlikvidujú (stredná vrstva), tak potom aký je ich prínos národu z dlhodobého hľadiska ? Likvidácia národa ? Nechápu prečo opakovane vždy prehrávajú voľby s pravicou, ktorá hlása liberálne hodnoty (iba hlása, nerealizuje, ale to ani voliči tamtej opačnej strany nevedia rozlíšiť, tu bude musieť NO popracovať, partokratický systém je problém ako celok, bez ohľadu na pravo-ľavý prístup).
Ak po kovidovom bačovaní chýbajú financie, prečo neimplementujú v praxi odškodňovanie práve použitím neprávom nadobudnutých assetov zločincov, čo sa obohatili na kovide ? Veď už ohlásili práve túto zmenu v trestnom zákone, že vyplatenie sa bude uprednostňované pred väzením.
Ak chcú pomáhať plošne všetkým a nie na úkor iba niektorých, prečo nezrušiť dane z nehnuteľností aj niektorých ďalších súvisiacich s bývaním, ako to majú v Maďarsku? Má to byť súčasť stabilizačnej dlhodobej prorodinnej politiky. Aká je vlastne prorodinná politika a podpora nových generácií ? Kto ju predstavuje ? Minister školstva ? Koho produkuje naše dnešné školstvo ?
Ak nám počas kovidu poklesla priemerná doba života o 2 roky, tak na nový priemer matematicky mali menší vplyv dôchodcovia a pokiaľ ich umrelo veľa, tak o to viac potom muselo umrieť ľudí aj v produktívnom veku. Ak je produktívny vek cca 40 rokov, tak pri 2 ročnom poklese priemeru nám umrelo cca 5% obyvateľstva v produktívnom veku. To platí pri predpoklade, že neumrel nikto v predproduktívnom veku. Takže logicky očakávame od vlády znížiť v zmysle zákona vek odchodu do dôchodku o 2 roky na cca 61 rokov. Zároveň úmrtím prepadnuté assety z druhého dôchodkového piliera by bolo logické nenechať prepadnúť v prospech správcovských spoločností ale prerozdeliť dôchodcom. Veď ako sa správcovské spoločnosti pričinili o celoživotnú kumuláciu týchto assetov ? Umieranie bude pokračovať a keďže sa pripravujú už vakcíny na H5N1, tak evidentne sa zázračne v nejakej jaskyni znovu objaví kmeň vírusu (už musí byť vyvinutý, keď už naň existujú vakcíny, to je zákon logiky), na ktorý nové vakcíny budú účinné. A na to sa predsa vláda plánovala podľa ich vlastných slov pripraviť, aby už neboli pri styku s verejnosťou a potláčaní „choroby“ zákonné medzery. Sarkasticky sa preto kovid nazýval aj dôchodkovou reformou.
Zo Slovenska je možné vytvoriť ekonomicko-bankovú križovatku medzi zostávajúcim a stále sa zmenšujúcim svetom kolektívneho západu (KoZa) a dnes už dominujúcim globálnym juhom. Je potrebné ale odstúpiť od EURa a vrátiť sa späť k vlastnej korune. Mechanizmus likvidácie hospodárstva opísala výstižne Markéta Šichtářová. Stručne (a u nás sme prijatím EURa zrušili kurzový transmisný kanál a čo to spôsobuje ďalej je jasne vysvetlené):
Tím, že se zruší ruší kurzový transmisní kanál, se rozejde produktivita práce a mzdový vývoj: Produktivita roste stále stejně, ale nominální mzdy zrychlí. V důsledku klesá konkurenceschopnost. Pokles konkurenceschopnosti nutí firmy konkurovat nikoliv kvalitou a vysokou přidanou hodnotou, ale nízkou cenou. To vede k likvidaci výrob s vysokou přidanou hodnotou a přesunu k výrobám s nízkou přidanou hodnou a vysokým podílem lidské práce (sklady, montovny). Neboli dojde k přechodu od ekonomiky švýcarského typu (kterou charakterizuje nízká inflace, vysoká přidaná hodnota, hi-tech, kvalifikovaná práce) k ekonomice jižanského až balkánského typu (kterou charakterizuje vysoká inflace, nízká přidaná hodnota, využití nekvalifikované lidské práce). Takže v horizontu 1-2 desetiletí dojde k likvidaci naší tradiční průmyslové vyspělosti a neblahé strukturální změně české ekonomiky.
Právnička s titulom Ing. J.Laššáková sebavedomo obhajuje CBDC (Digitálne euro) a agresívne útočí na odporcov. Nebudeme tu opakovať všetky zdôvodnenia a vlastnosti blockchainu, ktoré sú všeobecne známe, pretože Laššáková sa nimi aj tak nezaoberá, vytesňuje ich, ide v súlade s politikou jej strany. Pani Laššáková nemá za sebou žiadnu prax, žiaden zrealizovaný projekt v oblasti kryptomien ani financií, nemá ani zodpovedajúce vzdelanie, ani dlhoročnú prax, ktorá by chýbajúce vzdelanie kompenzovala. Z pohľadu činnej-kompetencie je v tejto oblasti ako nečinná tak aj nekompetentná. Ale je možné poukázať aj na inú absurdnosť spojenú s jej násilnou pro-straníckou argumentáciou.
Keď sa za základ General Ledger budúcej kryptomeny vezme blockchain, niektoré vlastnosti si v prípade CBDC neponechá ECB inherentne decentralizovane implementované. Ide tu hlavne o centralizáciu emisií a identity managment. Pochopiteľne, vieme, že u ECB CBDC pôjde o CEFI. Veď sa zamyslite ako už dnešné banky sú pripravené na budúcu transformáciu vašich účtov na nečakanú menovú reformu počas niektorého dnes ešte neznámeho víkendu. Nebude existovať anonymná peňaženka ako existuje u DEFI slobodných kryptomien. Bude previazaná s identitou.
ECB samozrejme ostane možnosť totálnej kontroly, veď blockchain už v svojom dizajne inherentne obsahuje tokenizáciu a programovatelnosť assetov. Ak sa právnička Laššáková s titulom Ing. domnieva, že prijatím nejakého zákona v EU parlamente tým tokenizácia či programovateľnosť blockchainu u CBDC zároveň mysticky zanikne, tak len prezrádza svoju nekompetentnosť v tejto oblasti.
Ale jej zápal pre možnosti riešiť problémy EU parlamentom, a ktoré by sme inak nemali, keby sme EU parlament nemali, tak ten jej zápal je možné aj užitočne využiť použitím jej vlastného návrhu:
Všetci vieme, že spaľovacie motory pri svojom carnotovom cykle vypúšťaju produkty horenia a z nejakého vedecky irrelevantného dôvodu (viď.vyššie JUDr. Peter Weiss) záleží EU práve na emisiách CO2. Emisia (aj) CO2 je však inherentná vlastnosť spaľovacieho motora, práve tak ako je tokenizácia a s tým spojená programovateľnosť inherentnou vlastnosťou blockchainu. Táto v oboch oblastiach (CBDC aj strojárstvo) nekompetentná právnička-inžinierka by európskemu priemyslu urobila oveľa väčšiu zásluhu, keby úplne rovnakou úvahou ako „zabezpečila“ legislatívne „odstránenie“ tokenizácie a programovateľnosti u CBDC, presadila z logického pohľadu úplne ekvivalentný zákon na úrovni EU parlamentu, a v ňom by sa uzákonilo, že emisie CO2 zo spaľovacích motorov sa na území EU nebudú aplikovať! Zrazu by sa ušetrili peniaze aj za emisné povolenky. Je to síce rovnaký nezmysel, ale aspoň by mal pozitívny dopad na ekonomiku, priemysel, zamestnanosť, prosperitu.
Ak vláda slepo pôjde ďalej vo svojom prístupe, tak ekonomicko-bankovou križovatkou s novým svetom sa stane Maďarsko. Skúsi si tipnúť vláda, čo urobia Slováci, aby sa vyhli absolútnej kontrole a ovládnutiu svojich životov cez CBDC? Národné obrodenie už teraz vie, čo nastane, a ten proces podporí!
Hospodársky pohľad
Každého s aspoň stredoškolským vzdelaním zaujali informácie Denisy Sakovej a Tomáša Tarabu počas ich cesty do Japonska o dekarbonizovanej výrobe oceli. V slovenčine sa pri oceli používa pojem nízkouhlíková, vysokouhlíková oceľ atp. Uhlík v oceli má svoje opodstatnenie, každý obsah uhlíka ma vplyv na iné vlastnosti ocele a následne aj jej použitie.
Cieľom je zrušiť výrobu železa vysokými pecami tým, že ich nahradíme elektrickými (tavnými ?) pecami. Rozoberme si aspoň minimalisticky ako sa vyrába železo a z neho oceľ. Železo sa vyrába zo železných rúd, ktoré sa vo vrstvách s koksom ukladajú do vysokej pece. Do pece sa vháňa horúci vzduch, ktorý rozžeraví koks a jeho uhlík zreaguje s vháňaným vzduchom, vytvorí CO. Molekuly toho CO potom naviažu na seba kyslík z oxidov železa, ktoré sú základom železnej rudy a tak sa ruda reakciou chemickej redukcie premení na surové železo. Toto surové železo stále obsahuje cca 3-4% uhlíka a aby sme dosiahli oceľ je potrebné množstvo uhlíka znížiť pod 1,7%. Toto sa vykonáva v oceliarňach v konvertoroch, ďalším vháňaním kyslíka a prebublávaním roztavenej hmoty.
Takže ak chceme zo železnej rudy urobiť železo a neskôr oceľ, musíme z nej chemicky dostať preč kyslík a to naviazaním na uhlík. Ako sprievodný jav je vznik CO2. Ak chceme železo, bez CO2 ako sprievodného produktu procesu redukcie sa k nemu nedostaneme! Fyzika nepustí!
Elektrická pec taví železný šrot, ktorý už bol pri výrobe železa a oceli v minulosti spracovaný vyššie uvedeným procesom zo železných rúd. Takže pokiaľ nespracuvávame železnú rudu, potom je otázne hovoriť či vôbec ide o výrobu železa alebo ide iba o jeho tavenie. A pokiaľ železný šrot len roztavíme a korigujeme potom v konvertore získanú oceľ na požadovaný obsah uhlíka, tak pochopiteľne už neexistuje fyzikálny zdroj tvorby sprievodného CO2 pri výrobe železa, keďže ho vlastne nevyrábame, iba tavíme. Takže takáto “výroba“ železa je potom bez vysokých emisií CO2, môžeme dokonca takéto elektrické tavenie železa nazvať decarbonizovaným ale zamieňať si tavenie hotového železa s pojmom výroba železa? To sa politici chcú rétorikou o bezkarbónovej výrobe železa blysnúť pred kým ? Deťmi v materskej škôlke, ktoré ešte z dôvodu veku nenastúpili do vzdelávacieho procesu?
A európsky decarbonizovaný priemysel prestane vyrábať nové železo a oceľ a vystačí si odteraz len s dostupným železným šrotom ? V okamihu, keď obsah vsádzky bude obsahovať nejaký podiel železnej rudy, je fyzikálne-chemicky process redukcie kyslíka nevyhnutný a do vsádzky je nevyhnutné potom pridať aj zodpovedajúcu zložku uhlíka na prebehnutie reakcie. A sme znova tam, kde sme boli pri vysokej peci, to je čo sa týka z pohľadu emisií CO2. Pokiaľ chceme železo vyrábať a nie iba taviť už raz vyrobené, tak z pohľadu CO2 sa tým nič nezíska. Ach tá zákerná fyzika!
Je tu ale jeden rozdiel. Koks samotný vo VP je zdrojom energie. Elektrickej peci tú energiu musíme dodať zvonku! A zaplatiť ju. A mať náklady navyše. Odpadné plyny v železiarňach sa používajú v turbínach vlastnej elektrárne, ktorá dodáva elektrinu celému závodu VP (aj). Vlastná elektráreň je dokonca tak sebestačná, že v prípade poruchy a nevyhnutnosti núdzovo odstaviť vysokú pec, energeticky to zvládne aj pri odpojení od vonkajšej elektrickej distribučnej siete. Samozrejme v U.S.Steel Košice je množstvo ďalších výrob, ktoré používajú energiu z distribučnej siete, ale čo sa týka samotných VP, o ktorých nahradení elektrickými pecami je tu reč, tak samotná prevádzka už energeticky nezávislá nebude.
Naši ministri celý čas hovorili o znížení CO2/COx emisií uhlíka pri výrobe ocele. Nie som si istý, či aj vedia o čom hovorili, alebo len slepo plnia želania Brusselu bez ohľadu na zákony fyziky. Tiež je to hanebná vizitka súčasnej vzdelanosti potomkov Československa, niekdajšej svetovej priemyselnej a vedeckotechnickej veľmoci.
Tak či tak, preložené do slovenčiny s ekonomickým akcentom, naši ministri boli vysvetliť (dúfajme, že iba to) firme Nippon, že požadovaných nákladov na „zníženie“ produkcie CO2 pri oceliarenskom cykle požadovanom EU sa pri prebratí U.S.Steel Košice nemusia obávať, lebo toto uhradí štát z daní vyzbieraných od všetkých občanov, a tým zostane ziskovosť podniku v čiernych číslach. Nádherný sociálno-demokratický príklad prinútenia národa k solidárnosti s cudzím koncernom a ďalšie zníženie disponibilného príjmu každého jedného občana! Nie je na čase radšej začať uvažovať o presadzovaní zmien v myslení o CO2 a globálnom otepľovaní na úrovni EU? O tom nie je v radách súčasnej koalície ani náznaku. Akých ma premiér poradcov a ministrov ? Prečo je kríza kádrov až taká vypuklá ? To nikto z nich nedokončil ani ZDŠ, lebo opakovane prepadali z predmetu prírodoveda ?
Ešte malá poznámka: železný šrot je strategickou surovinou. Skúsme si teraz predstaviť aká budúcnosť čaká túto surovinu na globálnom trhu.
Denisa Saková o výstavbe nového jadrového reaktoru: Samozrejme z politického hľadiska si nevieme predstaviť, že tá technológia by prišla z Ruskej Federácie.
Aj vývoj, ktorý smeroval k tomuto názoru prešiel svojim vývojom. Na prelome rokov zaujalo stretnutie Denisy Sakovej s americkými podnikateľmi, kde témou mala byť údajne aj jadrová energia a to nie hocijaká. Minulý rok cirkulovala téma tzv.modulárnych jadrových reaktorov a údajne sa na stretnutí rozoberala aj táto, pre USA zvlášť dôležitá a strategická téma. Rozoberieme si, prečo je to tak.
Pozrime sa trošku na niekoľko znepokojivých okolností. Akiste ste zachytili po minulé roky správy o neúspešných testoch odpalu balistických rakiet (Minuteman III.) v USA. Tento týždeň ohlásili skúšobné odpaly, aby dali najavo RF svoju reakciu na ich cvičenia taktických jadrových zbraní. A tiež ste asi zachytili, že delaborácia paliva zastaralých Minuteman III. na nové perspektívne palivo pre budúce Minuteman IV. sa robila vo Vrběticiach. Pri pravdepodobnom zakrývaní štátnych nelegálnych vyzbrojovacích aktivít z pohľadu medzinárodného práva došlo nevyjasnenou explóziou k ukončeniu aj tohto programu (collateral damage) a tým aj konca plánovanej modernizácie amerických rakiet. Aha, kto nevie, tak Vrbětice vyhodili do vzduchu dvaja Ruskí agenti Petrov a Boširov! Ibaže by to nebola pravda. Politikom sa neverí. Ani českým.
Podobne pred cca mesiacom v GB zlyhal odpal Polarisu z ponorky. Raketa dopadla do mora tesne po výstrele bez zapálenia prvého stupňa. Analytické články potom rozoberali povinnú údržbu jadrových hlavíc a kritický nedostatok jadrových fyzikov v USA. Potom sa rozoberala aj kríza univerzitného vzdelávania, kde najlepšími študentami sa stávali aziati, prípadne bieli, čo sa bralo aj za bezpečnostnú hrozbu. Vyrovnávali to programami BLM a diversity, kde sa bieli a aziati znevýhodňovali v kritériách prijímačiek na univerzity. Krajina sa stávala neatraktívnou a to nielen z bezpečnostného hľadiska, postupne začala najlepšie mozgy loviť a dobre platiť Čína. Takto vyprázdnili technologických expertov napr.aj z EU. Firma Westinghouse v r.2017 zbankrotovala, v podstate posledné roky už nevybudovala žiadnu jadrovú elektráreň. Tá v Južnej Kórei je neoverený prototyp. V článku od AKW je naznačené aj svetové pozadie situácie s jadrovým palivom.
Zbankrotovaný Westinghouse (skúste začať hľadať na internete informácie o ich priemyselných haváriách, fuel leaks a pod.) sa pokúšal presadiť na európskych trhoch, ktoré historicky boli doménou Rosatomu. V Čechách boli ochotní vyskúšať palivové tyče Westinghousu na ruských reaktoroch. Išlo o problém ohýbania palivových tyčí. Z jaderného experimentování s palivem v Temelíně čiší průšvih
Westinghouse bol v Čechách neskôr vyradený z tendra na JE Dukovany.
Pokus s palivom realizoval Westinghouse hlavne na UA. Pred časom bola zverejnená informácia, že v UA JE došlo k takému ohybu palivových tyčí, že ich už nešlo vytiahnuť, naštastie zasunutím moderátorových tyčí išlo štiepnu reakciu ešte zastaviť. Informácie o udalosti sa ťažšie hľadali, neskôr sa pravdepodobne aj vymazávali. Pri tejto havárii to vyzeralo, že skončia s odstaveným nefunkčným reaktorom, len našťastie a na rozdiel od Černobylu ten tentoraz nevybuchol.
Momentálne plánuje Westinghouse postaviť nový reaktor AP1000 pre UA s pasívnou bezpečnosťou (samočinne sa zastavujúca reakcia v prípade nehody). Takže sa snažia v najbližších 10 rokoch technologicky dobehnúť Rosatom. Pre správnosť uveďme, že tieto typy už fungujú aj v Číne.
Ako skúšobný polygón paliva od Westinghouse majú záujem použiť aj SR a to s podporou ako bývalej, tak s najväčšou pravdepodobnosťou aj novej vlády.
Nevravíme, že Rosatom má technológie bez zádrhelov, ale rozľahlé územie, obrovský neobývaný priestor na skúšanie prototypov a bezpečnostné postupy ktorých základy sa položili už za čias Kurčatova dávajú lepšie predpoklady dodania doladenej potenciálne ohrozujúcej technológie do oblastí s vysokou koncentráciou obyvateľstva, ako sú Česká a Slovenská republika! RF má ojedinelé skúsenosti s rádioizotopovými zdrojmi od čias prieskumných vesmírnych sond, takéto zdroje využívajú aj majáky v odľahlých polárnych oblastiach kde sa ráta s dlhodobou neprítomnosťou človeka a nevyhnutnosťou dlhodobého napájania aj v podmienkach polročnej polárnej noci. Zároveň neuveriteľne pokročili v miniaturizácii jadrových reaktorov. Jednak majú najväčšiu flotilu jadrových ľadoborcov sveta, z vojenskej oblasti je určite obdivuhodné vtesnať reaktor do „torpéda“ Poseidon. Keď V.V.Putin oznámil existenciu Burevestnika … (medzikontinentálnej, hm to už je skôr všekontinentálna) rakety na jadrový pohon, toto sa stalo senzáciou, keďže sa vďaka jadrovému pohonu udrží vo vzduchu po neobmedzene dlhú dobu! Tieto pokusy prebiehali dlhodobo na oboch stranách, americká strana svoj program opustila ešte v 60.tych rokoch ako nevykonateľný. Samozrejme o Burevestniku sa vedú diskusie, nepredpokladá sa, že to nebude mať uzavretý okruh, len sa netuší, ako to skonštruovali.
Keď sa začala stavať Sila Sibíra, pamätáme si, že na miesto stavby dorazila vopred plávajúca jadrová elektráreň. Neuveriteľné, obdivuhodné a svedčiace o výraznom technologickom napredovaní pred ostatným svetom. Posledne oznámené typy jadrových reaktorov budú spracovávať už vyhorený jadrový odpad. Samozrejme, aj Westinghouse sa tam chce dotiahnuť resp. VVER1000 a AP1000 sú pravdepodobne ekvivalenty. Akurát potrebuje postaviť prototypy a nájsť niekoho, kto to zaplatí a zariskuje skúšobnú prevádzku svojim obyvateľstvom. Pretože svet KoZa sa zmenšil na ¼, tak sa zameriavajú na krajiny CEE.
Z vojenského hľadiska potrebujú zúfalo dohnať vo vývoji RF hlavne vo výrobe miniatúrnych reaktorov. Preto ohlásili program vývoja a výroby tzv.malých modulárnych reaktorov !!! Problém je, že je potrebné to extenzívne otestovať a to v oveľa väčšom rozsahu ako to robila RF pri vývoji svojich miniatúrnych jadrových reaktorov, pretože ak chcú dobehnúť RF, tak musia mať vyššiu rýchlosť vedeckotechnického výskumu ako RF. Kde vo svete nájsť jadrové polygóny, kde budúce jadrové technológie dvojitého určenia možno aj v prípade havárií beztrestne testovať ?
Ak by ste si tipli, ktoré naivné vlády im na to skočia, a ponúknu svoje husto zaľudnené územie na testy tak určite ste uhádli, bola to naša minulá:
Budúcnosťou využívania jadrovej energie sú malé modulárne reaktory, tvrdia odborníci
A štafetu prebrala bez zaváhania nová vláda:
Mierna parafráza vyššie uvedeného stanoviska: Samozrejme z technologického pohľadu si nevieme predstaviť väčšiu imbecilitu ako dať v prípade výberu jadrových technológií do popredia politické hľadisko.
My ako národ nemáme iné územie, iba toto územie je našou domovinou. A naša domovina nie je veľká. Zem, na ktorej národ žije, je jeden z atribútov ktoré ho charakterizujú. Búrková fronta, ktorá prechádza o 08:00 Bratislavou je o 14:00 nad Košicami. Únik z nebezpečného
odkaliska napr. niekde v oblasti Liptovského Jána do 3 dní, týždňa zamorí celé povodie Váhu. Prípadne priemyselná havária ťažobných uránových spoločností na Kuriškovej spôsobí do dvoch hodín evakuáciu štvrť milióna obyvateľov Košíc … a kam ich evakuovať? A potom čo ? Mŕtva rieka Hornád, mŕtva rieka Tisza.
Mor ho: Je to naša zem, daná nam Slovienom od boha.
V oblasti automobilového priemyslu členovia vlády nespozorovali, ako ľahla elektrická sústava ani v takej mekke elektromobilizmu a na energie bohatej krajiny ako je Nórsko. Na európskom kontinente zarezonovali správy o výpadkoch a regulácii dodávok elektriny v Rotterdame. Analytici, ktorí to rozoberali, porovnávali to s Čínou, ktorá začala celú svoju „revolúciu“ elektromobility investíciou do sieťovej infraštruktúry. Toto EU neurobila! Asi kríza odborných riadiacich kádrov. Zároveň v EU neexistuje primárny výskum nových technológií ukladania elektrickej energie, ako to robí Čína. Ak zostaneme pri existujúcich LiOn zdrojoch, ostaneme pri nebezpečných zariadeniach, ktoré môžu explodovať, odmietajú to už dnes pustiť na kompu, trajekt, potom budú nasledovať zákazy vstupu do tunelov, vyhradené parkoviská mimo obývaných zón len pre elektromobily a pod. Zároveň hmotnosť týchto zdrojov energie je extrémne limitujúca, kapacita stále nízka a výroba extrémne poškodzujúca životné prostredie. Akonáhle Čína dokončí primárny výskum napríklad penových kalcitových zdrojov alebo superkapacitorov, tieto súčasné a z hľadiska kapacity nedostačujúce technológie odsunie do už čoskoro tretieho sveta, ako bude napr. EÚ. Chce EU začať investovať opäť do vedcov a podporiť aj iný primárny výskum namiesto gender a diversity studies? Začne napríklad káder SMERu-SD Maroš Ševčovič zrazu presadzovať rozvoj energetickej infraštruktúry ?
(Napr.v SMERE-SD na čele s nečinne-nekompetentnou Monikou Beňovou, líderkou aj súčasnej kandidátky. Je ona schopná aspoň kvalifikovane ak už nie odborne posúdiť predkladanú legislatívu, keď zatiaľ podľa jej (a temer všetkých našich EU poslancov bez výnimky) hlasovaní to vyzerá, ako keby nemala maturitu ?).
Aha, ako ale pán Ševčovič zrealizuje hoc aj neskoro ale predsa rozvoj energetickej infraštruktúry, keď spolu so svojimi kolegami v EU parlamente presadzovali 14 kôl sankcií na RF a momentálne RF dalo embargo na export medi do EU? Takže ostane nám len 20x predražený nákup základného materiálu pre budúcu sieťovú infraštruktúru z tretích krajín ?
Pre automobilový ale aj letecký priemysel je extrémne dôležitý hliník a jeho zliatiny a ako reakciu na sankcie Rosal (gigantický ruský svetový výrobca hliníka) reagoval recipročne aj embargom na export hliníka do EU. Alebo oživíme vlastnú výrobu, u nás konkrétne napr.Slovalco ? Prečo je vlastne problém s výrobou hliníka ? Vyrába sa elektrolýzou z bauxitu Al2O3, čo je z hľadiska elektrickej energie extrémne energeticky náročný proces. A prečo máme v európe drahú elektrickú energiu ? Lebo komisári (tiež aj tento náš akože „pro“-slovenský) presadili unbundling výrobcov elektrickej energie od jej distribútorov a kótovanie elektriny na Lipskej burze, kde dochádza špekulatívne k niekoľkonásobnému nárastu ceny oproti výrobným nákladom ? A hlavnými špekulantami , ktorí na tom zarábaju sú americké subjekty. Takto odvádzame tribút do USA, že tu smieme žiť, pracovať a vyrábať (zarábajú a bohatnú už ale iní) ? To koho zastupuje Európska komisia ?
Pohľad na problematiku Zdravia
Čo sa zmenilo po dobe kovidu ? Všetci aktéri zostali na svojich miestach, slúžia novej vláde. Kozmeticky ale až na tlak verejnosti bol odstúpený aspoň Mikas a pri tom bol bohato odmenený. Mechanizmy, prečo sme „verili“ odborníkom neboli nikdy podrobené analýze! Nikto sa nezamyslel, ako môžu lekári okamžite po skončení univerzity zabudnúť na svoje vedecké poznatky a otočiť rétoriku podľa potrieb farmakoloby ?
Prečo absolvent univerzity musí povinne podpísať po prevzatí diplomu svoj vstup do SLK, aby mohol vykonávať svoju profesiu lekára ? To kvalifikáciu a osvedčenie toho, že je odteraz lekár nezískal diplomom a univerzitným štúdiom ? Prečo má SLK taký tajomný vplyv ako napríklad FED (súkromné subjekty). Žeby aj toto bol dôvod existencie alternatívnych liečiteľov s diplomom MUDr. ? Sú to tí, ktorí z nejakého dôvodu – etika, či česť – aj za cenu vlastnej existencie a obmedzenej kariéry odmietli podpísať prihlášku do SLK. Ako môže mať takéto združenie moc nadradenú nad vedeckou inštitúciou a mať aj moc zastaviť výkon práce lekárovi len preto, lebo sa rozhodne konať v súlade s reálnymi vedeckými poznatkami a v rozpore s momentálne politickým naratívom a nátlakom lobystických, či politických skupín ? (rúška, odstupy, segregácia, vakcinácia, „testovanie“, dokonca aj selekcia).
Rovnako to platí aj pre SAK. Ako môže podobné zoskupenie ostrakizovať a zrušiť možnosť vykonávať svoje povolanie advokátke len preto, lebo presadzovala spravodlivosť a zákon a obhajovala svojich klientov proti svojvôli a porušovaniu zákonov politickou mocou ?
Má niekto pocit, že súčasná vláda nejako pracuje na odstraňovaní kľúčových zdrojových miest o ktoré sa opieral (aj sa opiera) novodobý pokus o fašizáciu spoločnosti? Alebo si tieto mechanizmy chráni pre prípad, aby ich využila v blízkej budúcnosti proti ďalším oponentom?
Slovensko na križovatke
Atentát sa nemal odohrať. Ale ako zareagovala koalícia? Teror sa definuje ako akcia proti anonymnému davu na vyvolanie širšej reakcie. Tu bol cieľ presne určený, preto sa tomu hovorí atentát a nie teroristický útok. Okamžite a (z našej strany bohužiaľ) očakávane členovia vlády ohlásili tvrdé opatrenia. Proti širokej verejnosti. Nezatkli konkrétnych novinárov, konkrétnych hercov, konkrétnych štváčov. Nezaoberajú sa príčinami. Potierajú symptómy – vonkajšie prejavy.
Slovensko je podľa Viskupiča na križovatke. “Jedna vec je, kam to chce ťahať SNS, a tam sa Slovensko nesmie vybrať.
Opozičný politik to identifikoval veľmi presne! Andrej Danko ide obmedziť slobodu prejavu, jeho chápanie vedie k obmedzovaniu slobody, novinárskej slobody, obmedzovaniu vyjadrení. Vidím aj druhú cestu, ktorá je inteligentnejšia,” skonštatoval.
U štatutára niekdajšej národnej strany tento prístup neprekvapuje. Posledná novelizácia zákona o extrémizme z r.2018, ktorá po štvrtýkrát utiahla šruby španielskej čižmy na tele národa, bola prijatá práve na podnet toho istého Andreja Danka a to explicitne proti príslušníkom štátotvorného slovenského národa, čo bolo vtedajšou opozičnou národnou stranou kritizované (Milan Uhrík). Možno práve preto vláda nemôže teraz zákonne reagovať proti tým, čo sú zdrojom tohto indukovaného násilia.
SNS vo voľbách do EU parlamentu ide vykonať podvod na voliča. My sme spokojní s našimi zástupcami, ktorí pod hlavičkou SNS zasadli do parlamentu. Chceme aby vykonali prácu, ktorú od nich očakávame. Je neetické zneužiť ich mená na získanie kresla pre niekoho, kto sa volebného procesu prípadne kampane nezúčastní.
ZÁVER
Poslanci EU parlamentu nemajú právomoc predkladať novú legislatívu. Tú predkladá nevolená EK a pripravené texty im podsúvajú lobistické korporátne zoskupenia. Mussoliniho by dnes hrialo pri srdci, že sa jeho sen naplnil a konečne sa dosiahlo zjednotenie korporátu so štátom. Všetká kampaň, ktorú vládni kandidáti tvrdia vo svojich reklamách, ako z pozície europoslanca budú meniť Európsku Úniu je nediplomaticky povedané: lož! Tadiaľ cesta nevedie, takto sa EU zmeniť nedá. EU je týmto spôsobom nereformovateľná. Poslanec môže iba vetovať to, čo fašistické zoskupenia (rozumej štáto-korporátne) predkladajú na schválenie. Nič viac!
EU môžu zmeniť premiéri členských krajín, v prípade veľkého zoskupenia ako V4 sa tento proces minimálne môže začať a môže vzniknúť zárodok novej EU. Ostatní sa pridajú. Vyzerá to, že Maďarsko na čele s Viktorom Orbánom je schopné s tým začať. Prajeme Róbertovi Ficovi, aby vyzdravel a mohol priložiť ruku k dielu. Potom by sa pridali pravdepodobne aj Rakúsko a Bulharsko. Paradoxne aj nečlen EU Srbsko. Na stole je znova možnosť zjednotenia niektorých bývalých krajín Juhoslávie, takže smerom na Balkán by sa to územie budúcej CEEU výrazne rozšírilo. Z hľadiska diverzifikácie energetických možností by sme boli schopní suverénnej nezávislej existencie.
To nemá kto povedať pánovi premiérovi, aká je súčasná situácia a aké sú možnosti ? Analytici ho považujú za káder globálnej úrovne, ktorý po zmene pomerov okamžite otočí smerovanie na druhú stranu. Toto ale nezodpovedá definícii kádra globálnej úrovne, to zodpovedá definícii limitrofa.
Laššáková si myslí, že Róbert Fico je štátnik európskeho významu. Áno, bohužiaľ má pravdu. Pretože sa pohybuje akceptujúc iba súčasnú lokálnu európsku realitu a pozíciu EU vo svete tragicky chápe ako nemennú. Nevníma nevratné deje, ktoré sa už udiali ani vývoj vo svete. Ale môžeme mu pomôcť začať myslieť v rodiacom sa multipolárnom svete. Náš Róbert Fico sa s Viktorom Orbánom môže spolupodieľať na vytvorení budúceho civilizačného pólu na európskom poloostrove.
K tomu mu musíme pomôcť. Tak ako Cortéz motivoval k akcii svoj výsadok, musíme Róbertovi Ficovi ponechať na výber iba túto jednu možnosť, ktorou je:
Zorganizovať Reformu EU únie alebo vznik novej aj keď menšej únie zo strany premiérov spolupracujúcich budúcich členských krajín.
Bude prinútený to vykonať, pokiaľ mu zostane iba táto jedná možnosť. A kedy mu ostane iba táto jediná možnosť ?
Keď sa do EU parlamentu nedostane ani jeden zástupca súčasných vládnych strán. Budúcnosť EÚ tak zostane na aktivite a pleciach nami motivovaného premiéra vykonať zmenu smerom k prosperujúcej budúcnosti multipolárneho sveta.
Podporte nášho premiéra – nevoľte do EÚ parlamentu kandidátov koalície!
1 Comment
EU voľby: Vyberáme činne-kompetentných kandidátov! - Národné Obrodenie · 5. júna 2024 at 16:53
[…] Navyše veľakrát je pôsobenie a rétorika kandidátov už dávno v predstihu volieb presne vykalkulovaná a cielene sa vyberajú ľúbivé témy, ktoré oslovujú poslucháčov. U takto zvolených populistických tém si poslucháči neuvedomia, ako bude vyzerať budúce riešenie nastolených problémov. Množstvo príkladov sme uviedli v našom úvode ku nadchádzajúcim voľbám do EU parlamentu: https://narodneobrodenie.sk/aktualne/predvecer-volieb-do-eu-parlamentu-ako-je-mozne-transformovat-eu…. […]
Comments are closed.