Ústrednou témou zasadania NO v Slovenskom raji bola analýza návrhu Zmena Systému od Petra Blahynku. Cieľom bolo analyzovať tieto myšlienky a pokiaľ sú medzi nimi nápady, ktoré sme nerealizovali ani nezapracovali do nášho konceptu, tak tie prevziať. Po kritickom zhodnotení prezentácie Igor Zverko zhrnul koncept správy štátu. Tento si tu uvedieme.
Najprv však uveďme trochu z pozadia, ako prebiehali pokusy vytvoriť takýto koncepčný materiál. Na jeseň 2021 z podnetu veľkého zjednocovateľa Dušana Mitického jednotlivé občiny a spoločenstvá delegovali svojich kandidátov (pracovne sme im hovorili štúrovci) aby sa vytvoril celoslovenský “Program ozdravenia a rozvoja spoločnosti”. Občina Sloviensko spolu so Šarišskou dŕžavou už v tom čase mali rozpracovaný materiál koncepcie správy štátu (tiež niesol aj neskorší názov vlastenecký front) a tento ponúkli na ďalšie dopracovanie v spoločnom kruhu s ostatnými občinami Slovenska. Práce na návrhu výsledného konceptu sa ukončili v apríli 2022. Materiál nabral značný objem, pri predstavovaní verejnosti je potrebné tak činiť postupne. Princípy na ktorých je koncept postavený sa použili aj pri návrhu samotnej štruktúry Národného Obrodenia.
KONCEPCIA SPRÁVY ŠTÁTU
Štruktúra správy štátu (ďalej ŠSŠ) je jednou zo súčastí širšej koncepcie „Spravodlivej spoločnosti“. Ďalšími súčasťami tejto širšej koncepcie sú otázky zvrchovanosti, rodiny a výchovy, zdravia a bezpečnosti. Na ŠSŠ nadväzuje organizácia hospodárstva a zabezpečovania potrieb obyvateľstva, ktorá ju napĺňa konkrétnym zmysluplným obsahom.
Na obrázku nižšie je schematicky ukázaná ŠSŠ, ktorá pozostáva z dvoch úzko spolupracujúcich zložiek a to zložky samosprávnej – zastupiteľskej a zo zložky výkonnej. Dôležité je, že samospráva nezasahuje do odborných činností výkonnej zložky ale stanovuje ciele a vyberá z predložených riešení na základe priorít spoločnosti. Výkonná zložka neurčuje smery vývoja a potreby spoločnosti ale prijíma úlohy a vypracováva riešenia vrátane zdrojov, ktoré potom aj realizuje a za ktoré zodpovedá.
Medzi jednotlivými stupňami štruktúry neplatí vzťah nadriadený – podriadený. Každý stupeň má svoju úlohu a funkciu a medzi jednotlivými stupňami platí jednoznačne vzťah SPOLUPRÁCE. Dôležitá je súčinnosť a dobre zabezpečený obojsmerný tok informácií. Nižšie stupne štruktúry v oboch zložkách pri svojej činnosti súčasne vychovávajú kádre pre náročné úlohy úrovní vyšších. Na obrázku je znázornená trojstupňová štruktúra ale pri praktickej realizácii je možné, že podľa miestnych okolností vznikne viac ako trojstupňová štruktúra a to hlave v mestách.
ZLOŽKA SAMOSPRÁVNA a ZLOŽKA VÝKONNÁ
Základom samosprávy je rodina alebo domácnosť a to najmenej trojčlenná. Samostatne žijúci jednotlivci alebo bezdetné manželstvá sa môžu pri výbere svojich zástupcov pripojiť k inej komunite. Komunita vyberie svojho zástupcu – nazvime ho pracovne „hovorcom“ – ktorému najviac dôveruje. Jediným obmedzujúcim kritériom pre uchádzača je jeho vek, musí to byť osoba dospelá. VÝBER je urobený na duchovnom princípe Zodpovednosti a Lásky. Hovorca necíti potrebu byť za svoju činnosť odmeňovaný inak ako spokojnosťou svojich blízkych ktorých zastupuje. Činnosť ktorú vykonáva nemožno nazvať Prácou ale Poslaním. Jeho hlavnou úlohou je prenos potrieb a požiadaviek občanov na samosprávne orgány a opačným smerom prenos pravdivých a neskreslených informácií k občanom.
Ďalšou dôležitou úlohou hovorcov je VÝBER zástupcov do uličného výboru v obci alebo správcu bytového domu v meste. Výber je na tejto úrovni vykonaný na základe princípu vzájomného poznania a dôvery hovorcov navzájom, spôsobom výberu „spomedzi seba“. Hovorcovia domácností z ulice sa stretajú a dobre poznajú a preto nie je problém vybrať spomedzi seba zástupcu do samosprávy. Hovorca ak je vybratý on, môže súčasne zastupovať rodinu a byť zástupcom za ulicu, mestskú štvrť …SNR. Nerobí výkonné činnosti, len predkladá požiadavky, hodnotí ich plnenie a informuje občanov. Výsledok jeho činnosti sa nedá merať časom ktorý pri svojom konaní strávil ako je to pri odbornej práci ale len a len spokojnosťou tých, ktorí mu zverili svoju dôveru a preto nemá význam poskytovať za túto činnosť hmotnú odmenu. Rozhodujúcou motiváciou jeho činnosti musí byť zodpovednosť a svedomie. Toto platí na všetkých úrovniach samosprávy. Hovorca alebo zástupca má svoje občianske zamestnanie, za činnosť zástupcu nepoberá plat a za vynaložené náklady pri svojej činnosti dostáva náhrady. Ďalší spôsob odmeňovania je na komunite ktorú zastupuje – obsluhuje.
Treťou úlohou hovorcov a zástupcov na rôznych stupňoch samosprávy je prinášať predstavy o ďalšom smerovaní spoločenstva, vnášať duchovnú stránku do života spoločnosti a tvoriť Pravidlá spolužitia na Mravných princípoch.
Na VÝBER zodpovedných ľudí nie sú potrebné žiadne politické strany, žiadne pravidelné voľby , zástupca nás zastupuje pokiaľ má našu dôveru. Keď ju stratí , vymeníme ho – nepotrebuje čakať na voľby a to na všetkých úrovniach samosprávy.
Zástupcovia v orgánoch samosprávy sú z princípu mravnými autoritami a nositeľmi cností, majú morálne právo riešiť sporné záležitosti medzi občanmi, prípadne vynášať súdy pri porušovaní pravidiel členmi spoločenstva.
Organizačná štrukúra samosprávy.
Každý samosprávny orgán má ustanovený SNEM zástupcov, ktorých počet môžeme odvodiť z pravidla „stotníkov“. Keď zoberieme napríklad priemernú slovenskú obec s počtom obyvateľov 3 až 5 tisíc, bude mať SNEM 30 až 50 členov. Takýto SNEM sa schádza len niekoľko krát do roka, kde rieši zásadné otázky vo svojej pôsobnosti. Pre potreby riešenia operatívnych úloh je stanovená RADA, ktorá má pri použití pravidla „tisícnikov“ v tomto prípade 3 až 5 členov. Dá sa predpokladať, že vzájomné poznanie členov Snemu už nebude dostatočné na to, aby boli jednoznačne vybratí tí najlepší kandidáti ako sa to prirodzene stane pri výbere v rodinách resp. domácnostiach. V takom prípade je možné použiť spôsob výberu na základe Činnej spôsobilosti (kompetencie) – ďalej ČS (pozri prílohu – nasl.obrázok).
V jednoduchosti je možno proces VÝBERU spôsobom ČS opísať na príklade:
Za odchádzajúceho (alebo odvolaného) člena Rady je potrebné vybrať z členov Snemu jeho nástupcu. Členovia Snemu sú vyzvaní aby prejavili záujem u činnosť v Rade. Tu je dôležitá ich vlastná iniciatíva a ochota vykonávať túto činnosť. So svojimi zámermi a predstavami oboznámia členov Snemu v písomnej forme (prihláške). Na rokovaní Snemu sú podrobení otázkam členov Snemu, čím sa bližšie predstavia aj ostatným uchádzačom o funkciu. Samotný VÝBER vykonajú uchádzači tak, že každý označí (mimo seba) jedného uchádzača o funkciu – dá mu svoj „hlas“. Vybratý je uchádzač s najväčším počtom „hlasov“.
Organizačná štruktúra orgánov samosprávy je stanovená v štatútoch týchto orgánov. Samosprávne orgány na všetkých úrovniach majú zriadené odborné komisie (gesčné výbory) ktoré sú partnermi odvetvových zložiek výkonnej správy. Napr. SNR bude mať tieto komisie analogicky ku jednotlivým ministerstvám. Na nižších úrovniach sa komisie stanovia podľa potreby, a zakotvia v odpovedajúcich štatútoch.
Legitimita „výberu“ a „hlasovania“
Hlasovanie vo všeobecnosti slúži na voľbu z viacerých možných alternatív či už sa jedná o voľbu konkrétnych vecných riešení alebo o voľbu spôsobilých osobností. Hlavnými otázkami sa pri hlasovaní stáva samotná možnosť zúčastniť sa predkladania alternatív a tiež spôsobilosť zúčastnených hlasujúcich kvalifikovane posúdiť predkladané alternatívy. Z uvedeného napokon vyplynie aj kvalita výsledku hlasovania. Vo väčšine prípadov len menšia časť z hlasujúcich je dostatočne znalých vec kvalifikovane posúdiť, ostatní hlasujú pocitovo alebo sa z pohodlnosti priklonia na stranu väčšiny. Pri hlasovaní veľkého počtu ľudí je legimita hlasovania formálne v poriadku ale skutočný výsledok sa ukáže až po čase pretože mohli byť prehlasovaní práve tí veci znalí. Výsledok nemusí mať všeobecné prijatie, čo sa ukáže neskôr ako problém. Aj v minulosti sa zavádzali rôzne obmedzenia, ktoré mali vylúčiť z procesu „nekvalifikovaných“ voličov tzv. „cenzus“ či už z hľadiska veku, pohlavia a lebo spoločenského postavenia. Z uvedeného dôvodu je vhodné sa hlasovaniu vyhnúť a použiť postup, ktorý spoľahlivo zabezpečí práve Legitimitu a Kvalifikovanosť samotných účastníkov výberu z alternatív.
Pri výberoch podľa tejto štruktúry sa postupuje zdola nahor, zástupca je vždy vyberaný pre najbližší vyšší orgán samosprávy. Pri námietke že napríklad pri výberoch do SNR nie je použité všeobecné volebné právo je možné argumentovať, že daný uchádzač už prešiel všetky nižšie úrovne zastupiteľstva kde sa jednoznačne osvedčil a získal tak prepotrebné skúsenosti. Systém výberov stopercentne zabezpečí, že do zodpovednej funkcie sa nedostane nezodpovedný alebo nedostatočne pripravený uchádzač. Samozrejme že sa nedá vylúčiť neskoršie mravné zlyhanie vybratého uchádzača ale na to už slúžia príslušné kontrolné mechanizmy.
Pri výberoch v základných bunkách spoločnosti – v rodinách – je dokonca legitimita absolútna, pretože na vyberajúcich nie sú žiadne obmedzenia. To je prvý a rozhodujúci filter na úroveň mravnosti uchádzača.
Legitimita činnej spôsobilosti.
Postup ktorý ponúka metodika ČS takúto kvalifikovanosť zaisťuje pretože samotní účastníci „idú s kožou na trh“ a na verejnosť ponúkajú svoje vlastné MENO a ČESŤ. Už tým, že sa prihlásili vyjadrili ochotu funkciu vykonávať, sú s problematikou oboznámení a ponúkajú svoje vlastné videnie a predkladajú riešenia. Pokiaľ je s metodikou ČS dostatočne oboznámená verejnosť aj orgán ktorý Výber vyhlasuje a zodpovedne kontroluje dodržiavanie správneho postupu ČS, budú výsledky najlepšie možné a legitimita takéhoto postupu sa potvrdí v praxi. Výsledky výberu budú mať všeobecné prijatie, lebo rozhodovali tí najznalejší.
Výkonná správa
Na pravej strane obrázka je „pyramída“ štruktúry výkonnej zložky, nazvime ju výkonná správa (ďalej VS). Ku každému stupňu samosprávy existuje výkonný partnerský stupeň VS. Napr. v obci obecný podnik, v okrese okresný podnik a na úrovni štátu štátny/národný podnik riadený profesionálnou vládou.
Na rozdiel od Samosprávy sú pracovníci VS odborníci vo svojich profesiách, systematicky pripravovaní vzdelávaním a praxou. Do práce či už do úradov alebo do výroby a služieb sú prijímaní na základe kvalifikačných predpokladov. Oni sú tí, ktorí navrhujú a uskutočňujú riešenia a napokon ZODPOVEDAJÚ za výsledky svojej práce. Vykonávajú prácu ktorá sa dá merať a kontrolovať a za svoju prácu dostávajú od spoločnosti primeranú odmenu.
Riadiaci pracovníci VS sú vyberaní spôsobom ČS . Len na okraj je potrebné povedať, že vo výberovej komisii nesedia žiadni zástupcovia strán alebo záujmových klanov ale odborníci, ktorí sa sami uchádzajú či už o riešenie problému alebo o funkciu a vyberajú toho najlepšieho podľa princípu „spomedzi seba“.
Dôležitá je dobre fungujúca väzba a tok informácií medzi samosprávou a VS. Ak je samospráva nespokojná s výkonom VS, má kompetenciu zodpovedného pracovníka kedykoľvek odvolať ale už nie menovať. Jeho nástupca je znovu vyberaný spôsobom ČS aby sa predišlo konfliktu záujmov. Toto platí pre všetky stupne organizácie štátu vrátane vzťahu SNR ako najvyššieho a zákonodarného orgánu voči Vláde ako výkonnému orgánu so svojimi ministerstvami.
VS pripravuje hospodárske plány na základe potrieb prednesených štruktúrami samosprávy , vrátane rozpočtov a ich zdrojového zabezpečenia. V prípade konkrétnych projektov vyhotovujú odborné zložky VS viaceré alternatívy s rôznym rozsahu „výkonu“ predkladaného riešenia problematiky a tomu odpovedajúce nároky na zdroje. Výber riešení je na orgánoch samosprávy podľa zamýšľaných cieľov, súvislostí a priorít.
Priame riadenie občanmi, referendá
V súčasnosti je referendum nevyhnutné a je potrebné ho sfunkčniť. Otázka je, či bude potrebné uplatňovať priame riadenie na rôznych úrovniach samosprávy aj v budúcnosti. Pri odpovedi na túto otázku je to ako so všetkým, je to otázka MIERY. Dá sa predpokladať, že ak bude samospráva fungovať podľa predstáv obyvateľstva a zástupcovia sa budú tešiť dôvere, bude ochota zúčastňovať sa referend nízka nakoľko skúsenosti ukazujú, že cca 90% ľudí radšej nechá aby ich život niekto organizoval. Situácia sa mení až v prípade vypuklých spoločenských problémov.
Napriek tomu je priame riadenie v spoločnosti inštitút potrebný a to ako istiaci mechanizmus pred úpadkom a zároveň dobrá spätná väzba pre vybratých zástupcov. Predovšetkým by to mali byť potvrdzovacie a nie rozhodovacie referendá. Napríklad zastupiteľstvo obce alebo okresný snem vypracuje nový štatút a tento by mal byť potvrdený vo všeľudovom referende. Podobne je to s ústavou a jej zmenami. Tu je kvalifikovanosť hlasujúcich potvrdená, pretože odsúhlasenú právnu normu budú občania zaviazaní sami dodržiavať. Taktiež namiesto volieb by mohli byť pravidelne alebo raz za čas potvrdzovacie referendá pre pokračovanie alebo výmenu konkrétnych zástupcov vo funkciách a to na všetkých úrovniach samosprávy.
Mimo toho môžu byť aj referendá, ktorých by sa zúčastnili iba zástupcovia a to od úrovne obcí až po SNR – nazvime ich zastupiteľské referendá , ktoré by boli pre zástupcov povinné. Tento typ referend by riešil otázky koncepcie a rozvoja regiónov čo už je otázka, ktorá vyžaduje množstvo znalostí, informácií, vysokú mravnosť a zodpovednosť.
Z uvedených typov referend vyplýva aj otázka kvóra. Pri všeľudovom referende nie je opodstatnené žiadne kvórum. Tých ktorí sa nezúčastnia referenda z objektívnych dôvodov nikdy nie je veľa a Tí, ktorí názor na predmet referenda nemajú alebo je im to jedno, vo výsledku chýbať nebudú. Pri zastupiteľskom referende keďže je povinné, bude účasť vysoká a stanovať kvórum nemá zmysel. Záväznosť referend takýchto referend jasná. Ak by niektorý zástupca nerešpektoval výsledky referenda je potrebné ho okamžite vymeniť.
Inštitút reprezentanta spoločnosti
Do organizačnej štruktúry správy spoločnosti teda patria samosprávna a výkonná zložka ktoré tvoria dva základné piliere stability a prosperity. Ostáva vytvoriť tretí pilier, ktorý bude spoločnosti dávať Konceptuálnu moc. Funkciu takéhoto orgánu ako MRAVNEJ AUTORITY SPOLOČNOSTI – si môžeme predstaviť na princípe ako je Akadémia Vied . Členov tohto orgánu nazvime ho Rada Štátu, by bolo napr. 30 a za člena Rady (s neobmedzeným mandátom) by SNR menovala toho, čo už má za sebou celoživotné dielo, je všeobecne vážený a uznávaný. Kandidáti by boli zo všetkých oblastí života , jeho členovia by posudzovali etické otázky spoločnosti a smerovanie spoločnosti z hľadiska medzinárodného diania a spolupráce. Spomedzi seba by vybrali Predsedu Rady s neobmedzeným mandátom ale odvolateľnosťou tým istým orgánom alebo referendom. Predseda Rady by zastupoval štát navonok (teraz prezident). Účasť v Rade by bola funkcia čestná, neplatená. Predseda Rady by sa venoval už len tejto funkcii a požíval by v spoločnosti zvláštne postavenie, ochranu a odpovedajúce zabezpečenie.
Uvedený návrh koncepcie správy štátu je potrebné podrobiť diskusii a kritickej analýze.
Stanovené ciele:
- Krátkodobé – do 5 rokov
- Vytvoriť podmienky pre prístup národno-konzervatívnych síl do médií
- Sfunkčnenie referenda vrátane pravdivého a objektívneho informovania verejnosti
- Novelizácia zákona o verejnej správe tak, aby na úrovni obcí už prebiehali výbery zástupcov podľa tejto štruktúry samosprávy, najlepšie aj s výberom z takto vytvorených orgánov do okresných štruktúr
- Strednodobé – do 20 rokov
- Prijať zákony na usporiadanie štruktúry štátu podľa tejto koncepcie
- Vypracovať a spoločensky prijať víziu spoločnosti
- Dlhodobé
- Budovať spoločnosť v súlade s prijatou víziou
1 Comment
Igor Zverko · 29. februára 2024 at 15:00
Dôvetok ku prednáške p. Ing. Bahynku.
Pán Blahynka vytvoril skvelé dielo – prednáška je názorná, dobre podložená faktami a štatistikami, graficky perfektne spracovaná, pochopiteľná aj pre menej rozhľadeného človeka a mala by sa dostať do škôl, televízií, proste všade. Z pohľadu uvedených záverov a odporúčaní ju však pre realizáciu v súčasnej aj budúcej spoločnosti považujem za nepoužiteľnú a to z týchto dôvodov:
– Robotizácia sa neuplatní vo veľkom rozsahu, pretože významne ubudne hromadnej výroby, bude treba prejsť na iný spôsob života – Štúrovské „Málo troviť, veľa troviť a učiť sa“. Navyše výroba bude individualizovaná potrebám jednotlivca a výrobky aj z dôvodu ekológie a šetrenia zdrojov konštruované ako opraviteľné s dlhou životnosťou.
– Nepodmienený príjem nemôže fungovať ako helikoptérové peniaze v štátnom rozsahu a to jednak kvôli nezabezpečenosti stabilných zdrojov ale hlavne kvôli tomu že človek jednoducho musí vykonávať nejakú zmysluplnú a potrebnú činnosť, inak mravne upadne a spoločnosť sa zrúti. Práce, ktorá ja pre kapitalizmus neefektívna ale pre spoločnosť prepotrebná, hlavne v sociálnej oblasti bude vždy dosť. O prežitie blízkych sa musí postarať predovšetkým rodina – zásada troch grošov bude platiť vždy – potom obec a v odôvodnených prípadoch teda ojedinele, aj štát. Je nám podľa „Great reset“ predkladaný aj iný spôsob nepodmieneného príjmu – s dopadom ako digitálny koncentrák čo je pre spoločnosť veľkým rizikom s prechodom k fašizmu.
– Zostaviť múdru vládu a parlament ktorý by mal priestor a zariadili nám spravodlivú spoločnosť nie možné. „Lokálny reset“ na úrovni štátu by musel mať podporu vysokého riadenia – GP. Okrem mocenských dôvodov je to aj kvôli nedostatku kádrov. Podpora takej spoločnosti vrátane výchovy kádrov musí ísť odspodu. Na druhej strane – relatívne odhora, teda zo strany inteligencie a „prebudených“ mravných ľudí by malo prísť ku šíreniu osvety – „infopoľa“ už v súčasnosti. K tomu môže dobre poslúžiť aj prednáška p. Blahynku, v každom prípade už podnietila k diskusii množstvo ľudí hlavne v ČR.
V prednáške bola prezentovaná aj štruktúra a usporiadanie správy štátu, ktorá oddeľuje výkonnú moc od kontrolnej. Kontrolná moc ako samospráva vo forme Štátnej rady nie je rozvedená až na úroveň obyvateľstva ale uvažuje sa s uplatňovaním demokracie v podstate v dnešnej podobe. Napriek tomuto rozdielu je vo veľkej zhode so štruktúrou prerokovávanou na zasadnutí NO a máme teda celkom dobrý základ pre budúcu spoluprácu.
Comments are closed.